Je dávno známym faktom, že v čím bohatšej spoločnosti žijeme, tým viac z nás skončí samých. Musí každý úspech prísť na úkor šťastia? Ako je možné, že čím viac máme v živote možností, tým skôr si vyberieme tie, ktoré nás izolujú od ostatných?
„Nerandím s konzervatívnymi ani umiernenými mužmi,“ hovorí Nancy Anteby, 30-ročná Newyorčanka, ktorá pracuje v oblasti sociálnych médií. „Randím iba s liberálnymi mužmi.“ A politika nie je jej jedinou podmienkou.
hľadá tiež niekoho ambiciózneho, so stabilnou kariérou, niekoho, kto je Žid a, čo je možno najdôležitejšie, zdieľa jej túžbu založiť si rodinu. Nájsť partnera, ktorý spĺňa všetky tieto požiadavky, nie je jednoduché. „Muž vás veľmi často sklame,“ smutne hovorí. Na druhej strane si nedávno uvedomila: „Nemusím sa spoliehať na muža, aby som mala život, o akom snívam.“
Antebyová nie je vôbec výnimočným príkladom. V Amerike bolo v roku 2023 v jej vekovej skupine (25 – 34) slobodných 41 % žien a 50 % mužov, čo je dvojnásobok oproti predchádzajúcim piatim desaťročiam. Ani Amerika nie je v tomto smere výnimkou. Medzi rokmi 2010 a 2022 sa podiel ľudí žijúcich osamote (čo je síce nedokonalý ukazovateľ slobodného stavu, ale údaje o ňom sú dostupnejšie) zvýšil v 26 z 30 členov OECD, klubu zloženého z prevažne bohatých krajín. Miera sobášnosti klesá vo veľkej časti Ázie vrátane Číny a Indie a najmä Japonska, Južnej Kórey a Taiwanu. A slobodný stav sa šíri v rôznych vekových skupinách. Každá nová generácia v Európe má menšiu pravdepodobnosť, že vstúpi do manželstva alebo bude žiť s partnerom než predchádzajúce generácie v rovnakom veku (pozri graf).
Táto recesia vzťahov postihuje nielen tých, ktorí sa chcú oženiť alebo sa nasťahovať k stálemu partnerovi, ale aj tých, ktorí hľadajú rande alebo príležitostný sex. Mladší ľudia sa menej socializujú, menej randia a začínajú mať sex neskôr v živote než predchádzajúce generácie. Tiež majú vo všeobecnosti menej sexu (ako, žiaľ, väčšina z nás).
Michael Rosenfeld, sociológ na Stanfordskej univerzite, zistil, že pokles randenia v dôsledku pandémie covidu-19 viedol v roku 2022 k nárastu počtu slobodných ľudí v Amerike o 13,7 milióna viac ako keby miera slobodných (konzervatívne definovaná) zostala na úrovni roku 2017. Na vytvorenie odhadu globálneho nárastu počtu ľudí bez partnera, The Economist extrapoloval z jeho údajov a zároveň zohľadnil prudký pokles miery sobášnosti v mnohých ázijských krajinách, ktorý predchádzal pandémii. Vypočítali sme, že za posledné desaťročie tieto účinky rozšírili počet slobodných ľudí na celom svete najmenej o 100 miliónov.
Randenie, sex, manželstvo a rozvod sú všetko intenzívne osobné rozhodnutia a ich dôsledky najviac pociťujú tí, ktorí ich robia. Skutočnosť, že viac ľudí je schopných rozhodnúť sa byť slobodnými ako v minulosti, keď bol sociálny a ekonomický tlak na manželstvo oveľa väčší, by sa dala považovať za jednu z veľkých emancipácií posledného polstoročia. Nespočetné množstvo ľudí sa oslobodilo od nešťastných zväzkov.
Avšak nie všetci, ktorí zostali slobodní, sa pre to rozhodli. Štúdia slobodných ľudí v 14 krajinách zistila, že iba 40 % z nich uviedlo, že „nemajú záujem o
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
