keď v roku 1998 prišla prvá Dzurindova vláda, celé Slovensko bolo prakticky v bankrote, ale vtedajšia vláda s tým niečo urobila –  a po ôsmich rokoch bolo Slovensko v čele pelotónu postkomunistických krajín. Dnes to znovu vyzerá zle. Nielen vo svete, ale aj na Slovensku – klesáme vo vzdelávaní, v ekonomike, v mnohých oblastiach. Je to už stratené alebo ešte stále existuje cesta von, ak by sa do vedenia štátu dostali rozumní ľudia?

Stále existuje cesta von. Stratené to nie je. Ale myslím si, že je to ťažšie než v roku 1998, a dokonca ťažšie ako v roku 2010. Keď prišla prvá Dzurindova vláda, štát neplatil svoje záväzky, úroky z pôžičiek boli cez 25 %, bola to šialená situácia. Ale zvládli sme to – a opakovali sme si to znova, keď prišla Radičovej vláda v roku 2010 po globálnej kríze v rokoch 2008 – 2009. Vtedy bol deficit 8,2 %, v roku 2010, keď sme nastúpili, bol 7,4 % a my sme ho v roku 2011 znížili na 4,4 %. Čiže o tri percentuálne body. Ozdravili sme verejné financie – a potom prišiel k prestretému stolu znova Fico. Ale aby som sa vrátil k tvojej otázke. Dnes sa spája viacero problémov a zlý stav verejných financií je len jedným z nich. Vlani malo Slovensko štvrtý najvyšší deficit spomedzi krajín EÚ, máme druhú najrýchlejšie starnúcu populáciu – hneď po Luxembursku, ale to je najbohatšia krajina v Únii a rieši to prebytkovým rozpočtom. U nás je tá kombinácia nebezpečná: vysoký deficit, starnúca populácia, dlhé obdobie nekompetentnej politiky, ktoré nás pripravilo o konkurencieschopnosť, a do toho geopolitická neistota, obchodné vojny a deglobalizácia, čo zasiahne najviac malé a otvorené ekonomiky – a my sme jedna z najmenších a najotvorenejších ekonomík sveta.

ešte krátko k tomu starnutiu – premýšľal som nad tým, či v tom nie je zarátané aj to, že mladí odchádzajú a nevracajú sa. Súvisí to s tým?

Aj saldo migrácie tam môže hrať rolu, ale hlavný dôvod je demografický – mali sme veľmi silné populačné ročníky, tzv. Husákove deti, tie teraz odchádzajú do dôchodku. A od začiatku 90. rokov pôrodnosť prudko klesala, čiže podiel starších voči produktívnym ľuďom výrazne narastie. Demografické prognózy sú oveľa presnejšie než ekonomické a už dnes vieme, koľko budeme mať ľudí v produktívnom veku o 15 rokov, lebo už sa narodili a žijú. Úmrtnosť sa výrazne nemení a pôrodnosť je stabilne nízka. Jasné, že odchod mladých situáciu ešte zhoršuje, ale skôr kvalitatívne. Odchádzajú tí najlepší, najšikovnejší – a často sa už nevracajú.

BORIS NÉMETH

zlú situáciu by si mal každý štát uvedomiť a reagovať. Ako na to zatiaľ reagujeme my? Pred dvoma rokmi a potom znovu pred rokom pripravila vláda niečo, čo nazvala konsolidáciou. Najviac sa hovorí o transakčnej dani, ale tých opatrení je viac. Z pohľadu celej tejto krízy – to prvé kolo, druhé kolo a teraz, čo sa pripravuje –, ktorým smerom to ide?

Vráťme sa ešte trochu k obdobiu od roku 2000 a možno aj skôr, aby sme pochopili, ako sme sa do tejto situácie dostali a prečo sme na tom horšie ako mnohé iné krajiny. Po globálnej finančnej a hospodárskej kríze sme síce ozdravili verejné financie, a keď prišla druhá Ficova vláda, situácia bola viac-menej bezproblémová. Vládli osem rokov – druhá a tretia Ficova vláda – a vládli v dobrých fiškálnych časoch. Dobre to ilustruje fakt, že v rokoch 2017 – 2018 mala polovica krajín EÚ prebytkové rozpočty. My sme taký rozpočet nemali nikdy, hoci sme mali slušný hospodársky rast. Prvý problém teda je, že sa dlhodobo kumulovali deficity a v dobrých časoch sa netvorili rezervy. Potom prišla pandémia – to už vládla Matovičova koalícia. Deficity vtedy vyskočili všade na svete, čo bolo pochopiteľné ako jednorazový jav. V rokoch 2020 a 2021 boli deficity na úrovni viac ako 5 %, potom ale prišla inflácia – a tá pomáha znižovať deficit. V roku 2022 za Hegerovej vlády klesol deficit na 1,7 %. Dôležité však je, že v roku 2023 – a to je zodpovednosť Matovičovej koalície – sa prijali v parlamente rôzne populistické zákony, čo deficit opäť vyhnalo na 5,3 %. Nasledovali voľby, Ficova vláda. 

A tá namiesto toho, aby – podobne ako ostatné krajiny – začala konsolidovať, deficit ešte zvýšila. Na rok 2024 naplánovali deficit 5,3 %, teda dokonca o desatinu vyšší ako predtým.

„Konsolidáciou ešte viac zhoršili podnikateľské prostredie. Po prvé tým, že zvýšili daňové a odvodové zaťaženie. Po druhé tým, že spravili daňový systém znovu zložitejším.“

Zároveň pripravili konsolidačný balík, ktorý je veľmi zlý – len zvyšuje dane a odvody. Zaviedli aj nezmyselnú transakčnú daň, zhoršili podnikateľské prostredie, zvýšili celkové daňovo-odvodové zaťaženie. A pritom efekt konsolidácie je takmer nulový. Vláda predpokladá deficit na úrovni 4,9 %, rozpočtová rada dokonca 5 alebo 5,1 %. Čiže zníženie o 0,3 %, ale za cenu opatrení, ktoré dusia ekonomiku. Dnes teda stojíme pred ďalšou potrebou konsolidácie, ale vláda je úplne bezradná. A odpoveď na tvoju otázku je, že táto situácia je výsledkom najmä nekompetentnosti a nezodpovednosti Ficových vlád.

ktoré ich konkrétne opatrenia myslíš?

Myslím spôsob, akým dlhodobo spravovali krajinu. Najlepší spôsob, ako ozdraviť verejné financie, je naštartovať ekonomiku a dosiahnuť hospodársky rast. A v tom vlády – najmä Ficove, ale čiastočne aj Matovičove – zlyhali. Dnes sme v začarovanom kruhu hlavne kvôli nekompetentnej politike, ktorá neprinášala reformy, nemodernizovala fungovanie štátu, nezvyšovala konkurencieschopnosť. Naopak, zhoršovali sa inštitúcie, podnikateľské prostredie, verejné služby, správa štátu. Rástla prezamestnanosť, neefektivita, plytvanie.

Ekonomika nám rastie najpomalšie spomedzi porovnateľných krajín. Populácia starne najrýchlejšie. A vláda je bezradná, na výdavkovej strane nedokáže ušetriť, ale hľadá, kde by mohla ešte viac zaťažiť občanov. A ešte čosi: od roku 2023, keď končiaca Matovičova koalícia spustila vlnu populistických zákonov, sa výrazne zvýšil podiel verejných výdavkov na HDP. Z pôvodných 44 % sme narástli až na 47-48 % HDP. Čiže zo stále rovnako veľkého koláča si štát ukrajuje čoraz viac, čím ekonomiku dusí ešte viac. Pre porovnanie, po reformách druhej Dzurindovej vlády bol podiel verejných výdavkov na HDP na úrovni 35-36 %. Dnes sa blížime k 48 %.

pre bežného človeka to môže vyzerať tak, že však tá konsolidácia sa už urobila, prečo musíme robiť