predstavme si inteligentného a vzdelaného človeka, ktorý sa na začiatku 20. storočia prevezie v jednom z prvých Fordových automobilov a na základe tejto skúsenosti začne uvažovať o budúcnosti sveta. Aj bez jediného pohľadu pod kapotu a s nulovým porozumením základným princípom „samohybu“ môže správne predpovedať niektoré aspekty budúcnosti – napríklad obrovský komerčný potenciál tohto vynálezu a dramatické zmeny v doprave, ktoré veľmi výrazne ovplyvnia mnohé ďalšie oblasti, napríklad vojenskú logistiku. Ak sa však bez pochopenia ich skutočnej konštrukcie pustí do úvah o budúcnosti samotných automobilov, vydáva sa na dosť tenký ľad.
Predstavme si ďalej, že tento človek by začal starú fordku oslovovať menom Zuzanka, tak ako to v prípade umelej inteligencie ChatGPT urobil Laco Kováč v prvom augustovom vydaní .týždňa. Alebo že by podobne ako Francis Fukuyama v článku, ktorý je súčasťou tejto témy, po niekoľkých jazdách skonštatoval, že auto sa nemôže zas až tak veľmi líšiť od jeho psa. Ako by sme vnímali ďalšie úvahy takéhoto človeka na automobilovú tému?
Na priateľskom pomenovaní auta alebo jeho porovnaní so psom nie je nič zlé. Je to celkom milé a svedčí to o sympatickom vzťahu daného človeka k autám. Ale mali by sme si byť vedomí jednoduchej skutočnosti, že takéto oslovenie alebo porovnanie so živou bytosťou môže zviesť naše úvahy pomerne nerozumným smerom. Nemusí sa to stať, ale určité nebezpečenstvo pádu do emocionálnej pasce tu existuje.
Ak sa pozrieme na automobil spredu, vidíme reflektory, ktoré nám pripadajú ako oči. Je to úplne prirodzené – časť nášho mozgu zodpovedná za rozoznávanie tvárí to ani nemôže vyhodnotiť inak. A nielen to. Náš mozog často vyhodnotí celú prednú masku auta ako tvár s nejakým konkrétnym výrazom. Aj to je úplne prirodzené a automaticky to v nás vytvára nejaký pocit, ktorý sa môže stať základom nášho vzťahu k tomu autu. Ani na tom nie je nič zlé, ale nie je veľmi rozumné zakladať na tom nejaké hlbšie úvahy o autách. Ak niečo také robíme, znamená to len toľko, že sme spadli do pasce, ktorú nám nepripravil automobil, ale len a len my sami.
V prípade umelej inteligencie je táto „samopasca“ ešte oveľa zradnejšia. Ako príklad nám môže poslúžiť ľubovoľná konverzácia s ChatGPT (v skutočnosti obidvaja autori tohto textu používajú v bežnej reči formuláciu „s Chatom GPT“, kde sa Chat chápe minimálne z gramatického hľadiska ako krstné meno a GPT ako priezvisko – čo nie je až také veľmi vzdialené od Zuzanky). Uvedomovať si pri takejto konverzácii, že sa vôbec, ale vôbec nerozprávame s inteligentnou bytosťou, vyžaduje nemalé mentálne úsilie. A nestačí si to uvedomiť, treba si to opakovať – inak skončíme v tej pasci.
No dobre, ale je to naozaj nebezpečná pasca, ktorej sa treba vyhnúť? To je zaujímavá otázka a kým sa pokúsime o odpoveď, asi nebude na škodu povedať si, ako súčasná umelá inteligencia vlastne funguje.
čo v ChatGPT znamená to G
Ak chceme porozumieť, ako pracuje súčasná umelá inteligencia, je dobré zobrať si nejaký konkrétny príklad. Väčšina ľudí má priamu skúsenosť s ChatGPT, takže rozumné asi bude zobrať si práve tento príklad. Čo v názve tejto umelej inteligencie znamenajú písmená G, P, T a čo znamená slovo Chat? Tie písmená sú skratkou slovného spojenia Generative Pre-trained Transformer, k tomu Chat sa dostaneme o chvíľu.
Písmeno G je tam za slovo Generative, čím sa myslí generovanie, čiže tvorba nejakého výstupu – v tomto prípade textového. Výstup sa generuje na základe vstupného textu, a to postupným pridávaním jednotlivých slov. ChatGPT negeneruje naraz celú súvislú odpoveď, negeneruje dokonca ani celé vety, ktoré vyjadrujú ucelené myšlienky. Pridáva postupne jednotlivé slová, pričom keď pridáva prvé, vôbec nevie, čo pridá ako druhé, keď pridáva druhé, vôbec nevie, čo pridá ako tretie, a tak ďalej.
ILUSTRÁCIA CHATGPT OPENAI 2025Ilustrácia ChatGPT k časti textu o význame písmena G (Generative). ChatGPT pridáva postupne jednotlivé slová, pričom keď pridáva prvé, vôbec nevie, čo pridá ako druhé, a tak ďalej.
Prvá dôležitá vec, ktorú stojí za to explicitne si uvedomiť a zapamätať, je toto: ChatGPT si nevytvára nejaké myšlienky, názory či postoje, ktoré by potom komunikoval prostredníctvom textu. Vytvára len ten text, slovo po slove, pričom tým slovám nerozumie. Vždy pritom pridáva slovo, ktoré považuje na základe predchádzajúceho textu za najpravdepodobnejšie (presnejšie povedané, jedno zo slov, pre ktoré mu vyšli pravdepodobnosti najvyššie, ale púšťať sa až do takých detailov nebudeme).
Čo to znamená, že pridáva najpravdepodobnejšie slovo? Skúsme príklad. Aké slovo nasleduje za slovami „aký otec, taký…“? Všetci z logiky veci vieme, že tam patrí slovo syn. Ale keby sme aj logike veci nerozumeli a mali by sme bohatú skúsenosť so slovenčinou, vedeli by sme, že najpravdepodobnejšie je slovo syn.
Aké slovo nasleduje za slovami „aká matka, taká…“? V iných jazykoch je to väčšinou slovo dcéra, v slovenčine je to slovo Katka. Prečo Katka? Nuž preto, lebo v slovenských textoch sa za danými tromi slovami oveľa častejšie ako dcéra vyskytuje Katka. Tentoraz je skúsenosť s jazykom dôležitejšia ako logika.
Ešte zaujímavejší príklad predstavujú slová „Lorem ipsum dolor…“ Nasleduje „sit“ a potom „amet“, ako asi vedia všetci používatelia textových editorov. Tento príklad je zaujímavý preto, lebo uvedené slová nič neznamenajú. Podobajú sa na latinčinu, ale nie je to latinčina. Dve slová, ktoré nasledujú za prvými tromi, sme teda vygenerovali bez porozumenia zmyslu ktoréhokoľvek z nich. A presne takto funguje ChatGPT. Negeneruje odpovede na základe porozumenia otázke. Generuje jedno po druhom ďalšie a ďalšie slová len na základe pravdepodobnosti, bez chápania ich obsahu.
Odkiaľ ChatGPT vie, aká je pravdepodobnosť jednotlivých slov? Vie to na základe toho P, ktoré je prvým písmenom slova Pre-trained, čiže predtrénovaný. To znamená, že ešte predtým, než sa pustí do konverzácie s ľuďmi, prejde určitým tréningom. Akým tréningom, čo sa pri ňom učí a ako to potom používa? To všetko je schované v písmene P.
čo v ChatGPT znamená to P
ChatGPT patrí do rodiny takzvaných neurónových sietí. Neurónové siete sú počítačové programy, ktoré na základe určitých vstupov vytvárajú výstupy, pričom v podstate jediné, čo vedia robiť medzi vstupom a výstupom, je násobiť a sčítavať čísla. Na začiatku si nejakým spôsobom prevedú vstupy (napríklad slová) na čísla, na konci prevedú čísla na výstupy (opäť to môžu byť slová) a medzitým len násobia a
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.