Je toho veľa, čo brzdí štátny systém v poslednom období a žijeme naozaj špecifické časy. Covid, hybridné hrozby, vojna na Ukrajine, vyrovnávanie sa s únosom štátu, ekonomika. Čo všetko by malo Slovensko reinštalovať?

Rusi nezažili demokraciu. Pokusy o slobodu nazývajú premárnenými rokmi. Ideológia Ruska stojí na viere vo vlastnú dôležitosť a strachu z „cára“. Sen o modernom Rusku pochoval útok na Ukrajinu. Vojaci sa tam správajú ako mongolské hordy z 13. storočia.

Ukrajina pod náporom ruských tankov trpí. Napriek utrpeniu je jednotná a agresorovi naďalej hrdinsky vzdoruje. Jej polia sa pokrývajú krvou a ľudia musia z úrodných plání utekať na západ. Práve utečenci sú dnes tvárou Ukrajiny.

29. marca 2004 vstúpilo Slovensko oficiálne do NATO. Aj napriek počiatočnému skepticizmu sa v referende väčšina obyvateľstva vyjadrila za vstup do Aliancie. Aké dôležité to bolo, vidíme dnes.

Putin sa pokúša o reprízu studenej vojny, ale určite nie pre veľký úspech jej prvej verzie. Úspech je totiž presne to, čoho sa vtedy sovietska imperialistická moc nedočkala. Môže Putin uspieť a vytvoriť repliku ZSSR aj so satelitmi – až po čiaru pretínajúcu Berlín? Je toto Cold War 2.0? V slobodnej spoločnosti sú fakty o dejinách dostupné, tak sa z nich učme.

Je to už dávny postreh, že Rusko vo svojej územnej expanzii nevie, kde sa zastaviť. Čo je príčinou? Čo z toho vyplýva pre susedov? A čo pre Rusov samotných? Dokáže si ruský národ vytvoriť stabilný ústavný základ pre slobodu?

Hrozba, ktorá mala patriť do hlbokej minulosti, sa vrátila s nečakanou naliehavosťou. Od konca studenej vojny sa množstvo jadrových zbraní v rukách demokratických – aj tých nedemokratických – politikov zmenšilo. Napriek tomu svet skloňuje obavy z nukleárnej katastrofy.

Osud Ukrajiny mal byť spečatený, Vladimír Putin ju plánoval rýchlo poraziť. Toto mu však nevyšlo. Statočný odpor mužov, žien, starých i mladých, sa zapíše do dejín ako skutočný hrdinský epos. Putin sa do nich zapíše ako skutočný zloduch.

Vládna koalícia je dva roky v situácii, akú si na začiatku neplánovala. Pandemická kríza a dnešná vojna na Ukrajine by boli dosť veľkou výzvou aj pre menej nesúrodé a kompetentnejšie tímy. Chvályhodné výnimky si však o to viac zaslúžia podporu.

Inflácia tvrdo útočí na naše peňaženky a každé euro rýchlo stráca svoju hodnotu. Ak budú ceny naďalej rásť, ľudia začnú hľadať vinníkov a utiekať sa k falošným prorokom. Páky majú v rukách jedine centrálne banky, ktoré infláciu samy vytvorili. Boj s rýchlo sa šíriacim plameňom však môže viesť k podobnej kríze, akú sme zažili v roku 2008.