európsky kontinent sa v dôsledku klimatickej krízy otepľuje približne dvakrát rýchlejšie, ako je celosvetový priemer. Následky sú každý rok vážnejšie, vyplýva zo správy o stave klímy v Európe 2022, ktorú zverejnili v pondelok. TASR o tom informuje podľa agentúr DPA a APF.
Autori správy vidia nádej v rýchlom rozvoji obnoviteľných zdrojov energie v Európskej únii. Svetová meteorologická organizácia (WMO) a Služba monitorovania zmeny klímy programu EÚ Copernicus (C3S) predstavili správu v Dubline na 6. európskej konferencii o adaptácii na zmenu klímy.
Správa poukazuje na sucho postihujúce úrodu i prevádzku vodných a niektorých jadrových elektrární, rekordné povrchové teploty viacerých morí a dosiaľ najsilnejšie zaznamenané topenie ľadovcov. Dôsledky prichádzajú aj v podobe úbytku pôvodných a príchodu inváznych druhov, čo narušuje ekosystémy a biologickú rozmanitosť.
Najteplejší rok od začiatku meraní zaznamenali vlani viaceré krajiny západnej a juhozápadnej Európy a s rekordnými horúčavami súviselo 16.000 úmrtí. Extrémy počasia, prevažne záplavy a víchrice, spôsobili škody za dve miliardy eur.
S takýmito udalosťami je podľa súčasných poznatkov o klimatickom systéme potrebné rátať častejšie a môžu sa stať ešte intenzívnejšími, uviedol riaditeľ C3S Carlo Buontempo.
Priemerná teplota v Európe bola vlani 2,3 stupňa Celzia nad priemerom z predpriemyselného obdobia (1850 – 1900), čo je výrazne viac ako celosvetové zvýšenie o 1,2 stupňa. Za tri desaťročia, od roku 1991 do roku 2021, bol európsky nárast 1,5 stupňa Celzia.
V Európskej únii bolo podľa Európskej komisie v minulom roku vyrobených takmer 40 percent elektriny z obnoviteľných zdrojov. Nasledovali fosílne palivá s 38,6 percenta a jadrová energia s vyše 20 percentami. Rok predtým boli fosílne palivá na prvom mieste.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.