krajiny Európskej únie dosiahli vo štvrtok prelom v rozhovoroch o migrácii, keď uzavreli dohodu o pláne rozdeliť zodpovednosť za migrantov vstupujúcich do Európy bez povolenia. Táto otázka predstavovala jednu z najdlhšie trvajúcich politických kríz v rámci Európskej únie. Jej predstavitelia informovali o dohode vo štvrtok neskoro večer.
„Žiaden členský štát sa nedokáže sám vyrovnať s problémami migrácie. Krajiny v prvej línii potrebujú našu solidaritu. A všetky členské štáty sa musia môcť spoľahnúť na zodpovedné dodržiavanie dohodnutého pravidla. Som veľmi rada, že na tomto základe sme sa dohodli na našej vyjednávacej pozícii,“ povedala švédska ministerka pre migráciu Maria Malmer Stenergard.
Nariadenie o azylovom konaní stanovuje v celej EÚ spoločný postup, ktorý musia členské štáty dodržiavať, keď ľudia žiadajú o medzinárodnú ochranu. Zjednodušuje procesné opatrenia a stanovuje normy pre práva žiadateľa o azyl, napríklad poskytnutie služby tlmočníka alebo právo na právnu pomoc a zastúpenie.
Spomenuté nariadenie o azylovom konaní tiež zavádza povinné hraničné postupy s cieľom rýchlo posúdiť na vonkajších hraniciach EÚ, či sú žiadosti neopodstatnené alebo neprípustné. Osoby, na ktoré sa vzťahuje azylové hraničné konanie, nie sú oprávnené vstúpiť na územie členského štátu. Celkové trvanie azylového konania a hraničného konania by nemalo byť dlhšie ako šesť mesiacov.
Na vykonávanie hraničných konaní musia členské štáty vytvoriť primeranú kapacitu, čo sa týka prijímania a ľudských zdrojov, ktoré sú potrebné na preskúmanie identifikovaného počtu žiadostí a na výkon rozhodnutí. Na úrovni EÚ je táto primeraná kapacita 30-tisíc.
Na vyváženie súčasného systému, v ktorom je za veľkú väčšinu žiadostí o azyl zodpovedných niekoľko členských štátov, sa navrhuje nový mechanizmus solidarity, ktorý je jednoduchý, predvídateľný a funkčný. Bude existovať minimálny ročný počet premiestnení z členských štátov, z ktorých väčšina osôb vstupuje do EÚ, do iných krajín bloku, ktoré sú takýmto príchodom menej vystavené.
„Hlavnou témou rokovania ministrov vnútra bolo rozhodovanie o všeobecnom smerovaní k dvom kľúčovým legislatívnym aktom v oblasti azylovej reformy, s cieľom zabezpečiť rovnováhu medzi solidaritou a zodpovednosťou,“ vysvetlil minister vnútra Ivan Šimko a dodal, že pre Slovensko sú niektoré ustanovenia aj naďalej ťažko akceptovateľné a politicky nepriechodné a to aj preto, že mandát súčasnej vlády je limitovaný. „Ani úpravy textu nám situáciu nezľahčili, a preto sa zdržiavame hlasovania pri oboch návrhoch,“ povedal na rokovaní Šimko. „Slovensko sa preto pri hlasovaní zdržalo. Aj keď naša hlavná červená čiara a tou sú povinné kvóty, prekročená nebola. Dnes je už všeobecná zhoda, že povinné relokácie nie sú cestou pre riešenie migračných tokov do EÚ, čo Slovensko od začiatku požadovalo," uzavrelo MV SR.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.