hoci väčšina kresťanov na Slovensku v nedeľu oslavuje Veľkú noc, pravoslávni veriaci si pripomínajú vstup Ježiša do Jeruzalema, tzv. Kvetnú nedeľu. Táto udalosť primäla vtedajších Jeruzalemčanov vyjsť do ulíc a vítať Krista ako Mesiáša. Veľkú noc budú pravoslávni veriaci sláviť na budúci týždeň.
Kým inde vo svete sa pri bohoslužbách tohto dňa posväcujú ratolesti paliem, veriaci na Slovensku pre ten istý účel využívajú jahňady vŕby rakytovej, známe ako bahniatka. Zdržanlivosť od mäsa, mlieka, vajec, syra a ďalších živočíšnych produktov pre nich pokračuje aj naďalej. Sviatočný charakter Lazárovej soboty však výrazne zmierňuje pôstnu disciplínu a na Kvetnú nedeľu sa po dlhšom čase na mnohých stoloch dokonca znovu objaví ryba.
V pondelok sa pre pravoslávnych kresťanov začne tzv. Veľký alebo Strastný týždeň, ktorý je úzko spätý s udalosťami zo života Ježiša Krista niekoľko dní pred jeho ukrižovaním. Obrady Veľkého štvrtka, najmä umývanie nôh a liturgia, majú kresťanom pripomenúť Tajomnú večeru a ustanovenie Eucharistie. Bohoslužby Veľkého piatku sa začínajú vlastne už vo štvrtok podvečer čítaním tzv. 12 evanjelií svätých Strastí. Pomerne dlhé úryvky biblického textu veriacim v chronologickom slede približujú udalosti pred ukrižovaním Krista, nočnú modlitbu v Getsemanskej záhrade, zradu, zajatie, výsluch u veľkňaza Kaifáša, Pilátov súd, cestu na Golgotu a samotné ukrižovanie. Smútočný charakter bohoslužieb Veľkého piatku umocňuje i vynesenie doprostred chrámu tzv. plaščenice, plátna s vyobrazením sňatia Krista z kríža a jeho uloženia do hrobu.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.