najstaršia a najvýznamnejšia bieloruská skupina na ochranu práv Viasna uviedla, že hromadné zatýkanie sa uskutočnilo v hlavnom meste Minsk, ako aj na východe a západe krajiny. Úrady sa zamerali na opozičných aktivistov, novinárov, zdravotníckych pracovníkov, členov streleckých športových klubov a ľudí pracujúcich s dronmi.

Podľa Pavla Sapelku z Viasny bieloruské bezpečnostné sily vykonávajú „rozsiahle razie a prehliadky“ u osôb podozrivých z účasti na nedávnom útoku na ruské vojenské lietadlo umiestnené neďaleko bieloruského hlavného mesta.

K zodpovednosti za útok na lietadlo Beriev A-50 na leteckej základni Machulišče pri Minsku sa prihlásili „partizáni“ z opozičného hnutia BYPOL. Rusko pred rokom využilo územie svojho spojenca Bieloruska na inváziu na Ukrajinu a Bielorusko naďalej hostí ruské jednotky, vojenské lietadlá a ďalšie zbrane. Cieľom opozičných aktivistov je podľa ich vyjadrenia podkopať túto podporu vojny.

Podľa bieloruského ministerstva vnútra len 9. marca v rámci „zintenzívnenia práce na osobách zapojených do extrémistických skupín a teroristických organizácií“ zadržali 60 osôb. Štátna bezpečnostná služba KGB tiež informovala o zadržaní ukrajinského občana, ktorého úrady obviňujú z útoku na lietadlo, a 20 údajných bieloruských komplicov.

Úrady informovali aj o zadržaní 30 osôb v meste Homeľ na hraniciach s Ukrajinou „s cieľom identifikovať spojenie so zahraničnými členmi extrémistických skupín“. Osoby zadržané v Homeli podľa Viasny zostávajú vo väzbe v ťažkých podmienkach.

Skupina tiež informovala o „nevysvetliteľnom“ hromadnom zadržiavaní bieloruských psychológov a psychiatrov. V celej krajine zadržali viac ako 20 lekárov, od ktorých úrady „požadujú, aby porušili lekárske tajomstvo a nahlásili 'nepohodlných' pacientov, ktorých liečia“. Za posledný týždeň v Bielorusku zadržali aj štyroch novinárov.

„Vieme o stovke zadržaných po celom Bielorusku, ale skutočný rozsah (zásahu) môže byť oveľa väčší,“ upozornil pritom Sapelka s tým, že „každý prejav odporu voči Lukašenkovmu režimu vyvoláva v Bielorusku novú vlnu tvrdých represií“, ktorých cieľom je „zasiať viac strachu do už aj tak zastrašenej spoločnosti“.

Rozsiahle zásahy proti disentu v Bielorusku rozbehli úrady v roku 2020 a odvtedy pokračujú vo vlnách. Spustili ich v reakcii na masové protesty, ktoré nasledovali po voľbách z augusta 2020, ktoré Lukašenkovi zabezpečili ďalšie funkčné obdobie, no opoziční politici a západné krajiny označili výsledky za podvod.

Alexander Lukašenko, ktorý je dlhoročným spojencom ruského vodcu Vladimira Putina a podporil ruskú inváziu na Ukrajinu, vládne bývalej sovietskej krajine železnou päsťou od roku 1994. Počas protestov, ktoré boli najväčšie v histórii krajiny, zatkli viac ako 35-tisíc ľudí a tisícky polícia zbila.

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.