Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Fínska premiérka je otvorená diskusii o darovaní stíhačiek F-18 Ukrajine

.tasr .svet

Sanna Marinová v pondelok povedala, že je otvorená diskusii o darovaní stíhačiek Ukrajine napriek tomu, že v tejto záležitosti čelí vo svojej krajine kritike. Kyjev totiž od spojencov žiada vyspelejšie zbraňové systémy.

Fínska premiérka je otvorená diskusii o darovaní stíhačiek F-18 Ukrajine SITA/Ukrainian Presidential Press Office via AP

kyjev požiadal o stíhacie lietadlá, konkrétne o stroje F-16 americkej výroby, a argumentoval tým, že budú hrať rozhodujúcu úlohu v obrane pred ruskými útokmi raketami a dronmi.

Aj keď Fínsko v súčasnosti používa letku nadzvukových stíhacích lietadiel F/A-18 Hornet, v decembri 2021 oznámilo, že si od amerického výrobcu Lockheed Martin objednáva 64 viacúčelových stíhačiek F-35A.

„Prídu nám nové stíhačky F35... Keď vyradíme z prevádzky tieto staré Hornety, môžeme diskutovať o ich budúcom využití,“ povedala premiérka Marinová novinárom v pondelok.

Fínsko síce plánuje nahradiť tieto stíhačky F/A-18 Hornet, ktorých model sa začal vyrábať v 80. rokoch 20. storočia, ale nové stíhacie lietadlá neprídu skôr než v roku 2025.

Od začiatku vojny na Ukrajine západné vlády odmietajú výzvy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o dodanie stíhačiek, väčšinou pre obavy, že zaslanie ultrasofistikovaných bojových lietadiel by zvýšilo napätie vo vzťahoch s jadrovou veľmocou Ruskom a vystupňovalo by konflikt.

Odborníci však poukazujú na to, že sa už posunuli aj červené línie v iných oblastiach, napríklad v januári krajiny prestali odmietať dodávky ťažkých tankov.

Kým niektoré európske štáty zmiernili svoj postoj dokonca aj ohľadne stíhačiek, americký prezident Joe Biden vo februári v interview pre televíziu ABC News vyhlásil, že Ukrajina „teraz nepotrebuje F-16ky“.

Marinová už predtým vyvolala vo svojej vlasti spor, keď novinárom povedala, že je otvorená debate o tejto záležitosti počas návštevy Kyjeva minulý piatok.

„Ešte nepadlo žiadne rozhodnutie,“ zdôraznila Marinová a dodala, že takáto iniciatíva si vyžaduje medzinárodnú spoluprácu.

Jej slová, ktoré povedala iba niekoľko týždňov pred parlamentnými voľbami naplánovanými vo Fínsku na 2. apríla, vyvolali kritiku. Miestne médiá totiž informovali, že túto tému vopred nepredebatovala s prezidentom svojej krajiny, ani s ministrom obrany.

Šéf vedúcej opozičnej strany Národná koalícia Petteri Orpo pre fínsku verejnoprávnu stanicu Yle povedal, že Marinovej vyhlásenie je „neopatrné“ a že dala sľub, ktorý „nemôže byť splnený“.

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme. 

Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite