najskôr sa vo štvrtok ráno stretnú s vrcholnými predstaviteľmi krajín západného Balkánu, poobede sa začne tradičný summit 27-člennej Únie, na ktorom sa očakáva historické rozhodnutie o udelení kandidátskeho štatútu Ukrajine a Moldavsku. V piatok prezidenti a premiéri okrem iného podporia odporúčanie o vstupe Chorvátska do eurozóny.
V stredu ešte hrozilo, že summit s balkánskymi lídrami budú bojkotovať predstavitelia Albánska, Severného Macedónska a Srbska. Tí odmietali prísť na rokovania, kde budú aj lídri Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory a Kosova, aby tak vyjadrili svoj nesúhlas s postojom Bulharska, ktoré blokuje začiatok prístupových rozhovorov s Albánskom a Severným Macedónskom. Politici z Tirany, Skopje a Belehradu nakoniec svoju účasť potvrdili, no v stredu poobede bulharskej vláde, ktorá naznačovala ochotu na ústupky v tejto agende, vyslovili poslanci nedôveru a je otázne, ako to ovplyvní integračné šance Albánska a Severného Macedónska.
Všeobecne sa očakáva, že lídri EÚ zopakujú svoj "plný a jednoznačný" záväzok integračným vyhliadkam krajín západného Balkánu a vyzvú na urýchlenie prístupového procesu. Tri členské štáty EÚ žiadajú, aby štatút kandidátskej krajiny bol udelený aj Bosne a Hercegovine, podľa nemenovaných diplomatických zdrojov však medzi členmi Únie nevládne v tejto otázke konsenzus, lebo Sarajevo neplní 14-bodový zoznam kritérií dohodnutý v roku 2019.
Tradičný summit EÚ má na programe viacero tém. Najočakávanejším momentom je rozhodnutie o udelení štatútu kandidátskych krajín pre Ukrajinu a Moldavsko a potvrdenie európskej perspektívy pre Gruzínsko, čo zodpovedá štatútu potenciálneho kandidáta.
V záveroch o Ukrajine sa uvádza, že lídri EÚ zopakujú svoju silnú podporu Kyjevu a prisľúbia aj naďalej poskytovať ekonomickú, vojenskú, sociálnu, finančnú a humanitárnu pomoc.
Témou bude aj potravinová bezpečnosť vo svete, ktorú ohrozuje ruská agresia proti Ukrajine. Na programe rokovaní je aj návrh vytvoriť tzv. európske politické spoločenstvo, čiže nový rámec spolupráce EÚ s európskymi krajinami, ktorých vstup do eurobloku nie je v blízkej budúcnosti reálny. V návrhu záverov summitu sa uvádza, že takýto rámec nenahradí už existujúcu politiku rozširovania.
V piatok lídrov čaká summit v inkluzívnom formáte, čiže aj s lídrami krajín mimo eurozóny, kde sa budú analyzovať východiská, ako predísť hroziacej recesii a stúpajúcim cenám v Európe, ktoré sú dôsledkom vojny na Ukrajine. Zároveň podporia návrh Európskej komisie, aby Chorvátsko prijalo euro od 1. januára 2023 a vyzvú Radu EÚ pre hospodárstvo a financie (Ecofin), aby na svojom zasadnutí z 12. júla prijala príslušné legislatívne návrhy pre vstup Chorvátska do eurozóny.
Slovensko na dvojdňovom summite zastupuje predseda vlády Eduard Heger.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.