Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ukrajina ONLINE: Zelenskyj vyzval Rusov, aby zastavili svojho prezidenta

.redakcia .svet

Sledujte aktuálne informácie o vojne na Ukrajine.

Ukrajina ONLINE: Zelenskyj vyzval Rusov, aby zastavili svojho prezidenta YouTube

aktuálne informácie o situácii na Ukrajine:

  • EÚ a Kanada odsúdili „referendá“ na okupovaných územiach
  • proruské regióny tvrdia, že okupované regióny hlasovali za pripojenie sa k Rusku
  • v Mariupoli sa do falošného ruského referenda zapojilo iba 20 % obyvateľov 
  • Británia uvalila sankcie na ďalších Rusov
  • na hranicu Ruska s Gruzínskom dorazil obrnený transportér
  • patriarcha Kirill sľubuje vojakom za smrť na bojisku odpustenie hriechov
  • Rusi zaútočili dronmi neďaleko prístavu v Odese

8:20 Zelenskyj vyzval Rusov, aby zastavili svojho prezidenta

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval ruských občanov, aby zastavili svojho prezidenta Vladimira Putina. „Budete musieť v Rusku zastaviť toho, kto chce viac vojnu ako život, váš život," povedal ukrajinský prezident. Vyjadril sa tak po tom, ako hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok vyhlásil, že štyri ukrajinské regióny, a to Luhanská, Donecká, Chersonská a Zaporižžská oblasť, sa stanú súčasťou Ruska na ceremónii, ktorej sa zúčastní prezident Putin a prednesie na nej prejav. Informuje o tom portál news.sky.com.

Peskov uviedol, že promoskovskí predstavitelia týchto regiónov podpíšu v Kremli dohody o pripojení sa k Rusku. Anexia prichádza len dni po tom, ako predstavitelia Rusmi okupovaných území vyhlásili, že obyvatelia sa vyslovili za pripojenie k Rusku v referendách organizovaných Kremľom.

8:00 Putin uznal nezávislosť Záporožskej a Chersonskej oblasti

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal výnosy o uznaní nezávislosti Záporožskej a Chersonskej oblasti ležiacich na juhu Ukrajiny. S odvolaním sa na ruské tlačové agentúry o tom vo štvrtok informovala britská stanica BBC.

Po podpísaní výnosov "o uznaní štátnej suverenity a nezávislosti“ Chersonskej a Záporožskej oblasti" na Ukrajine bude v piatok nasledovať ďalší krok, keď budú o 15.00 h miestneho času v moskovskom Kremli podpísané dohody o pripojení štyroch ukrajinských regiónov k Rusku.

Na základe týchto dokumentov sa k Rusku "pripoja" Záporožská a Chersonská oblasť i dve samozvané republiky, ktoré na území Donbasu na východe Ukrajiny vyhlásili proruskí separatisti ešte v roku 2014.

Putin uznal nezávislosť Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) už vo februári tohto roku, tesne pred tým, ako ruská armáda 24. februára zaútočila na Ukrajinu. Podobne Putin uznal aj nezávislosť Krymu, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014 na základe sporného referenda. Kyjev ani Západ tento krok nikdy neuznali za legitímny.

Ukrajina v reakcii na nedávne tzv. referendá zorganizované proruskými úradmi na okupovaných územiach zopakovala svoj sľub, že tieto štyri regióny, ako aj Krym, získa späť. Rusko sa zasa opakovane zaviazalo, že bude brániť celé svoje územie - vrátane novopripojených regiónov - všetkými dostupnými prostriedkami vrátane jadrových zbraní.

BBC dodala, že zatiaľ žiadna krajina na svete nedeklarovala svoj zámer uznať túto ďalšiu anexiu ukrajinských území Ruskom. Túto napätú situáciu podľa agentúry AP zvyšuje tzv. čiastočná vojenská mobilizácia v Rusku i obvinenia zo spáchania sabotáže na plynovodoch Nord Stream 1 a Nord Stream 2 na dne Baltského mora, ktoré mali dodávať zemný plyn z Ruska do Európy.

K problémom Kremľa prispieva aj úspech Ukrajiny pri znovuzískaní častí svojho územia  a problémy s mobilizáciou v Rusku, ktoré vo štvrtok priznal aj Putin.

SITA/Gavriil Grigorov, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP

Správy z predchádzajúceho dňa 29.9.2022:

18:54 Severoatlantická aliancia odpovie na akékoľvek útoky na kritickú infraštruktúru svojich členov

Severoatlantická aliancia vyhlásila, že odpovie na akékoľvek útoky na kritickú infraštruktúru svojich 30 členských krajín. Uviedla to v súvislosti s tým, že poškodenie dvoch plynovodov v Baltskom mori pravdepodobne bolo výsledkom sabotáže. Veľvyslanci NATO vo vyhlásení zverejnenom vo štvrtok konštatovali, že „akýkoľvek úmyselný útok na kritickú infraštruktúru spojencov sa stretne s jednotnou a odhodlanou reakciou".

Veľvyslanci sa vyjadrili, že poškodenie plynovodov medzi Ruskom a Nemeckom je dôvodom na vážne znepokojenie. Aliancia zároveň uviedla, že „všetky informácie, ktoré sú teraz k dispozícii, naznačujú, že išlo o výsledok úmyselných, nebezpečných a nezodpovedných činov sabotáže". Dodala, že úniky plynu spôsobujú riziká pre lodnú dopravu a „podstatnú škodu na životnom prostredí".

17:50 Zelenskyj zvolal na piatok radu pre bezpečnosť a obranu Ukrajiny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zvolal na piatok zasadnutie Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny (RNBO). Vo štvrtok to na sociálnej sieti Facebook oznámil jeho hovorca Serhij Nykyforov. TASR informuje na základe správy z agentúry DPA.

Zasadnutie RNBO súvisí s plánovanou anexiou štyroch oblastí na východe a juhu Ukrajiny, ktorá je na piatok naplánovaná v Kremli. Ako približuje DPA, predsedom RNBO je prezident Zelenskyj a členmi sú šéfovia armády a tajných služieb, ministri obrany a vnútra a ďalší členovia vlády.

Moskva vo štvrtok oznámila, že v piatok budú na ceremónii v Georgijevskej sále Veľkého kremeľského paláca podpísané dokumenty o začlenení Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblastí do Ruskej federácie. Prítomný bude aj prezident Vladimir Putin.

Ak Moskva anektuje okupované ukrajinské oblasti, Zelenskyj pohrozil veľmi tvrdou odozvou zo strany Kyjeva. Tzv. referendá o pričlenení k Rusku, ktoré Západ označil za pseudohlasovanie, sú podľa slov Zelenského bezcenné a realitu nezmenia, píše agentúra Reuters. „Územná celistvosť Ukrajiny bude obnovená. A naša reakcia na uznanie výsledkov (referend) Ruskom bude veľmi tvrdá,“ povedal Zelenskyj vo vyhlásení, ktoré zverejnil jeho úrad po telefonáte s talianskym premiérom Mariom Draghim.

16:56 Stovky detí z východnej Ukrajiny uviazli v ruských letných táboroch

Stovky detí z východnej Ukrajiny uviazli v ruských letných táboroch na opačnej strane frontovej línie, ktorá sa posunula, keď začiatkom septembra ukrajinská protiofenzíva prinútila ruských vojakov v Charkovskej oblasti, aby sa stiahli. Agentúra AP, ktorá hovorila s 20 rodičmi a predstaviteľmi z Ruska i Ukrajiny, vo štvrtkovej správe približuje, že ruské okupačné rádio a noviny propagovali tieto detské tábory ako letnú pauzu od vojny pre ukrajinské deti, pričom ich ponúkali zadarmo.

Ako uviedli ukrajinskí predstavitelia i príbuzní detí, s účasťou svojich potomkov v táboroch súhlasili stovky rodín v okupovaných častiach na východe a juhu Ukrajiny. Ukrajinské spravodajské služby a tiež jedna z matiek uviedli, že v ruských táboroch je 52 detí z mesta Izium a okolo 250 detí vo veku deväť až 16 rokov z ďalších miest Charkovskej oblasti. Nachádzajú sa takmer 1000 kilometrov od domova.

Jeden konvoj autobusov s deťmi vyrazil z Iziumu koncom augusta s tým, že do začiatku školského roka sa mali deti vrátiť domov. Ich rodiny tvrdia, že zájazd zorganizoval manželský pár z Iziumu, ktorý však už plánuje zostať v Rusku a tvrdí, že Ukrajina je pre deti príliš nebezpečná.

V stredu sa v Iziume zišlo pred zatvorenou kaviarňou približne 20 nahnevaných rodičov, ktorí žiadajú viac pomoci, čo sa týka návratu svojich detí. Obávajú sa, že budú považovaní za kolaborantov, ktorí boli ochotní svoje deti odovzdať nepriateľovi.

Jednej z matiek sa podľa jej slov podarilo stopom dostať do Záporožskej oblasti, získať povolenie od ukrajinských úradov na prechod cez Ruskom kontrolované územia a cez Krymský polostrov sa dostala do ruského prímorského strediska Gelendžik, kde sa nachádza množstvo z týchto detí vrátane jej dcéry. Osoby zodpovedné za daný tábor však odmietli vydať povolenie, aby si mohla dcéru vziať domov. Musela preto podpísať dokument, že zostane v Rusku. Napriek tomu sa spoločne s dcérou napokon rovnakým spôsobom vrátili na Ukrajinu.

15:40 Putin podpísal dekrét, ktorý môže západným kamiónom zakázať tranzit cez Rusko

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal vo štvrtok dekrét, ktorý umožňuje ruskej vláde zakázať niektorým nákladným autám pochádzajúcim zo západných krajín tranzit cez územie Ruskej federácie. TASR správu prevzala z agentúry Reuters. Dekrét ruskej vláde povoľuje zakázať tranzit nákladných áut a kamiónov prevážajúcich náklad registrovaný v krajinách, ktoré podnikli proti Rusku podobné opatrenia.

Rusko sa v apríli sťažovalo, že Európska únia zatvorila svoje hranice pre nákladné vozidlá registrované v Rusku a Bielorusku. Urobila tak v súlade so sankciami, ktoré na Rusko uvalil Západ pre jeho inváziu na Ukrajinu. Predmetné sankcie sú súčasťou piateho sankčného balíka a zahŕňajú opatrenia v oblasti dopravy zamerané na ruské lode a úplný zákaz ruským a bieloruským prevádzkovateľov nákladných áut vstupovať do EÚ.

V dekréte sa uvádza, že najnovšie ruské opatrenia boli zavedené v reakcii na nepriateľské obmedzenia ostatných krajín voči ruským občanom a subjektom.

13:29 Bielorusko sa pripravuje na prijatie 20-tisíc zmobilizovaných Rusov, tvrdí rozviedka 

V Bielorusku pripravujú ubytovacie kapacity pre 20-tisíc ľudí zmobilizovaných v Rusku. Na svojom oficiálnom webe o tom informovalo hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského ministerstva obrany (GUR). Mobilizované jednotky majú doplniť jednotky ruských ozbrojených síl dislokované v Bielorusku. Po doplnení by mal byť pomer „skúseného“ a „mladého“ vojenského personálu jedna ku päť.

Podľa GUR na ubytovanie plánujú použiť existujúce vojenské prostriedky, ako aj civilné priestory a budovy. Pre tieto potreby použijú i sklady, hangáre a iné priestory opustených poľnohospodárskych podnikov a fariem. Príslušné pokyny dal miestnym orgánom Ústredný výbor Bieloruskej republiky.

Bielorusko taktiež poverilo tamojšie orgány činné v trestnom konaní, aby pomohli predstaviteľom Ruska pri mobilizácii ruských občanov, ktorí nedávno vstúpili na územie krajiny.

13:00 Rusko môže pri meste Lymaň čeliť kolapsu, tvrdí Inštitút pre štúdium vojny 

Rusko nereaguje na svoje súčasné straty pri ukrajinskom meste Lymaň v Doneckej oblasti a nepripravuje sa na možný kolaps v tejto časti frontu. Ako referuje americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW), môže to ešte viac znížiť morálku Rusov.

Podľa ISW kolaps „Lymaňského kotla“ bude mať pravdepodobne vážne následky pre ruské sily v severnej časti Doneckej a západnej časti Luhanskej oblasti. Mohol by tiež umožniť ukrajinským silám ohroziť ruské pozície pozdĺž západnej hranice Luhanskej oblasti a okolí Sjevjerodonecka a Lysyčanska.

Okrem toho budúce úspechy Ukrajiny v kritických oblastiach Doneckej a Luhanskej oblasti podľa ISW „môžu vraziť ďalšie kliny medzi ruských nacionalistov a vojenské vedenie, ako aj medzi ruské jednotky a ich velenie“.

12:20 Štyri okupované oblasti Ukrajiny budú k Rusku pripojené v piatok

Kremeľ vo štvrtok vyhlásil, že štyri okupované oblasti na juhu a východe Ukrajiny - Donecká, Luhanská, Chersonská a Záporožská oblasť - budú do Ruskej federácie začlenené v piatok podpísaním príslušných dohôd v Kremli. Informuje o tom agentúra AP s odvolaním sa na vyhlásenie hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova.

Peskov novinárom povedal, že Moskvou dosadení "lídri" štyroch uvedených oblastí, kde sa od minulého piatka do utorka tohto týždňa konali údajné referendá o anexii k Rusku, podpíšu dohody o pričlenení k Ruskej federácii na piatkovej ceremónii. Tá sa uskutoční o 15.00 h miestneho času (14.00 SELČ) v Georgijevskej sále Veľkého kremeľského paláca, na ktorej sa zúčastní aj ruský prezident Vladimir Putin.

Štvorica Moskvou dosadených "lídrov" v stredu oficiálne požiadala Putina o anektovanie nimi vedených oblastí na základe výsledkov "referend" o pričlenení k Ruskej federácii. Podľa Kyjeva aj Západu išlo v skutočnosti o nelegitímne pseudohlasovania, ktoré boli narýchlo zorganizované v reakcii na úspešnú protiofenzívu ukrajinskej armády. Mnohé krajiny preto avizovali, že tieto výsledky týchto tzv. referend neuznajú.

11:20 V Rusku chceli podpáliť ďalší vojenský komisariát, tentoraz v Novosibirsku

Ruská agentúra Interfax o tom podľa denníka informovala s odvolaním na sa tamojšieho vojenského komisára Jevgenija Kudriavceva. Ten na platforme Telegram napísal, že vo štvrtok v ranných hodinách došlo k pokusu o podpaľačský útok na vojenský komisariát určený pre štvrte Kirovskij a Leninskij v meste Novosibirsk.

Do dvoch okien budovy komisariátu boli vhodené zápalné fľaše, čo vyvolalo požiar, ktorý bol však vzápätí rýchlo uhasený, citoval Kudriavceva britský denník.

Vyhlásenie mobilizácie spred siedmich dní vyvolalo v Rusku vlnu protestov a spôsobilo, že z krajiny ušli tisíce ľudí podliehajúcich odvodu. Z mnohých regiónov Ruska hlásia problémy pri organizovaní celého procesu, ale aj nedostatok vybavenia pre rezervistov. Predvolanie dostávajú aj ľudia bez bojových skúseností, s vážnymi zdravotnými problémami či dokonca telesne postihnutí.

Zvýšil sa aj počet podpaľačských útokov, ktorých terčom sú vojenské správy a centrá, kam prichádzajú ľudia predvolaní v rámci mobilizácie.

9:50 Moskva na hraniciach zadržiava občanov utekajúcich pred mobilizáciou

Rusko zriadilo na hraniciach vojenské komisariáty, aby zadržalo Rusov snažiacich sa uniknúť do zahraničia pred povolávacím rozkazom do armády. Takéto úrady podľa ruských tlačových agentúr fungujú na hraniciach s Fínskom i v Severnom Osetsku, ruskom regióne hraničiacom s Gruzínskom. Niektoré médiá zverejnili fotografie z hraničného priechodu do Gruzínska, na ktorých je vidieť čiernu dodávku s nápisom „vojenská odvodová služba“.

SITA/AP Photo

Pri vstupe do Gruzínska vítali Rusov demonštranti s gruzínskymi a ukrajinskými vlajkami, či transparentom „Rusko vraždí“. „Zorganizovali sme protest na hranici, aby prichádzajúci Rusi vedeli, ako vnímame ich 'ruský svet',“ napísala na Twitteri jedna z protestujúcich Helen Choštariová.

Gruzínske ministerstvo vnútra uviedlo, že od minulého týždňa vstúpilo do krajiny viac ako 53-tisíc Rusov. Na hraniciach s Kazachstanom sú tiež dlhé rady, do krajiny za ostatný týždeň prišlo viac ako 98-tisíc Rusov. Rusko má pozemné hranice so 14 krajinami.

8:43 Okupanti v Chersonskej oblasti nie sú schopní útočných operácií

Ruské jednotky na juhu Ukrajiny nikam nepostupujú a nie sú schopné vykonávať útočné operácie. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na hovorkyňu armády na juhu krajiny Nataliu Humeňukovú.

Ruská armáda sa podľa jej slov nemôže pohnúť vpred a sústredí sa výlučne na držanie obranných pozícií, ktoré tvoria najmä železobetónové konštrukcie. „V Chersonskej oblasti, v našom smere, keďže je to voľná plocha a nekonečné stepi, sa niet za čo schovať. Lesov je veľmi málo, a tak využívajú tie opevnenia, ktoré sú veľmi dlho budované, fungujú výlučne v obrannom režime,“ povedala Humeňuková.

Okupanti ani nemajú kam postúpiť. „Včera sa pokúsili postúpiť s tankovou čatou. Hneď prvý tank narazil na protitankovú mínu a vybuchol. Ďalšie dva sa okamžite otočili a zaujali svoje predošlé pozície,“ poznamenala Humeňuková a dodala, že najlepšou možnosťou pre ruskú armádu je vzdať sa. Zdôraznila, že ruskí vojaci vedia, ako to majú urobiť a disponujú všetkými potrebnými informáciami pre tento účel.

7:40 Washington oznámil ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine za 1,1 miliardy dolárov

Spojené štáty informovali o poskytnutí dodatočnej vojenskej pomoci Ukrajine vo výške 1,1 miliardy dolárov. Z týchto prostriedkov bude financovaných približne 18 pokročilejších raketových systémov a ďalšie zbrane na boj proti bezpilotným lietadlám, ktoré Rusko používa proti ukrajinským vojakom. Uvedená čiastka zvýši celkovú pomoc USA Ukrajine na takmer 17 miliárd dolárov.

Balík pomoci zahŕňa financovanie 18 vysokomobilných delostreleckých raketových systémov alebo systémov HIMARS, ako aj munície pre ne, a 12 systémov Titan, ktoré sa používajú na boj proti dronom. V balíku sú aj financie na približne 300 vozidiel, desiatky nákladných áut a prívesov na prepravu ťažkej techniky, rôzne radary, komunikačné a sledovacie zariadenia a ďalšie vybavenie pre vojakov. Pomoc zahŕňa i financovanie vybavenia na odhaľovanie výbušnín a tiež na jeho údržbu a zaškolenie personálu.

„Nenecháme sa odradiť od podpory Ukrajiny. Budeme naďalej stáť pri ukrajinskom ľude a poskytovať mu bezpečnostnú pomoc, ktorú potrebujú na svoju obranu, a to tak dlho, ako to bude potrebné,“ povedala hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierre.

Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu.

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme. 

Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov SITA je bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA porušením autorského zákona.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite