Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok vyhlásil, že je ťažké hovoriť o kontaktoch medzi Ruskou federáciou a NATO v budúcnosti, keďže aliancia svojho času obmedzila s Moskvou akúkoľvek interakciu.

Zámer Poľska vynaložiť tento rok na obranu až štyri percentá svojho HDP môže byť najambicióznejší zo všetkých členských krajín NATO.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí v pondelok obvinilo Spojené štáty z toho, že vytvorili podmienky, ktoré viedli k ruskej invázii na Ukrajinu. Peking tiež odsúdil dodávky amerických zbraní pre ukrajinské sily brániace sa proti ruskej agresii.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) sa rozhodla zachovať najvyšší stupeň pohotovosti v súvislosti s pandémiou COVID-19. Uvádza sa to vo vyhlásení WHO zverejnenom v pondelok v Ženeve.

Štátna volebná komisia formálne schválila výsledok hlasovania v prezidentských voľbách. V pondelok to oznámil riaditeľ odboru volieb na Ministerstve vnútra ČR Tomáš Jirovec.

Bývalý britský premiér Boris Johnson prezradil, že sa mu ruský vodca Vladimir Putin vyhrážal raketovým útokom. Spravil tak údajne počas „mimoriadneho“ telefonátu pred tým, ako zaútočil na Ukrajinu.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan navrhol, aby Ankara schválila žiadosť Fínska o členstvo v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO) predtým, ako podnikne akékoľvek kroky voči Švédsku.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyzval v pondelok Južnú Kóreu, aby zintenzívnila podporu Ukrajiny vo vojenskej oblasti.

Najmenej 527 ľudí zabili v Iráne počas protivládnych protestov, ktoré sa začali pred vyše štyrmi mesiacmi.

V úsilí o ukončenie vojny na Ukrajine bude nemecký kancelár Olaf Scholz aj naďalej viesť priame rozhovory s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.