keď sa pandémia ešte len rozbiehala, údajov o nej bolo málo. Celkový počet prípadov a obetí nedával jasný prehľad o situácii. Nedalo sa z nich vyčítať, kto, kde a ako sa nakazí najpravdepodobnejšie, komu najviac hrozí najťažší priebeh ochorenia a len postupne sa vynáral obraz o tom, kde sa vírus najviac šíri.

A najmä, kde najviac zabíja. Samozrejme, že len čo sa dalo odhadnúť, že najzasiahnutejšou vekovou skupinou sú seniori, a zároveň že najlepšie podmienky na šírenie máva vírus v ľudských kolektívoch, okamžite sa vynoril jeden varovný obraz: seniorský domov. U nás domovy sociálnych služieb (DSS).

Na Slovensku sa, našťastie, podarilo zabrániť veľkej katastrofe v zariadeniach pre seniorov, za čo možno viac ďakovať vedeniam a personálu jednotlivých zariadení, než nejakej celoštátnej stratégii. Bolo to v niektorých okolnostiach viac o šťastí ako o zásluhách, ale pravdou zostáva, že Slovensko sa tomu, aby korona drasticky kosila v seniorských kolektívoch, chvalabohu, vyhlo.

veľké rozdiely

Je však veľa krajín, kde sa z rôznych dôvodov seniorské domovy stali presne tým ideálnym prostredím pre infikovanie. S tragickým výsledkom. International Long Term Care Policy Network, ktorá spája výskum s tvorbou politík za účelom zvyšovania poznania o dlhodobej starostlivosti a toho, ako ju možno čo najlepšie realizovať, uverejnila v týchto dňoch pozoruhodné čísla. Vyplýva z nich, že v niektorých krajinách bolo úmrtí medzi seniormi, umiestnenými v domovoch, disproporčne veľa.

Výskum, ktorého najaktuálnejšiu verziu na web umiestnili koncom júna, hodnotil oficiálne dáta o počte úmrtí medzi obyvateľmi seniorských domovov, teda o tých úmrtiach, ktoré súviseli s ochorením COVID-19.