Kim označil vzťahy medzi oboma krajinami za „nezlomné“ a uviedol, že ich prehĺbenie s Čínou je najvyššou politickou prioritou, „voľbou ľudu a volaním doby.“

Európske krajiny, najmä Francúzsko a Británia, pracujú na pláne vyslať do Hormuzského prielivu námornú misiu, keď sa boje medzi Iránom a Spojenými štátmi a Izraelom skončia.

Podľa Biróa získali tri spoločnosti väčšinu vládnych zákaziek na dodávku tovarov a služieb, ktoré zrejme boli predražené a za posledné štyri roky za ne vláda zaplatila približne desať miliárd eur.

Prezident prišiel na rokovanie vlády podľa jeho slov preto, aby si s kabinetom ujasnil, že sa nesnaží vtesnať niekam, kam nepatrí. Pripomenul, že výkonnú moc tvorí okrem vlády aj prezident.

Ide o prvý prípad, keď misia NATO Baltic Air Policing zasiahla proti zablúdenému dronu nad územím Lotyšska.

Trump vo svojich prezidentských kampaniach opakovane kritizoval účasť USA na dlhotrvajúcich vojenských operáciách v krajinách Blízkeho východu.

Včerajšie parlamentné voľby v Arménsku boli vnímané aj ako referendum o ďalšom zahranično-politickom smerovaní krajiny. Na ich priebeh osobne dohliadala aj poslankyňa a členka predsedníctva Európskeho parlamentu Miriam Lexmann (KDH) ako pozorovateľka europarlamentu v rámci pozorovacej misie OBSE.

Húsíovia oznámili zákaz v čase, keď Irán súbežne blokuje dôležitý Hormuzský prieliv v dôsledku vojny na Blízkom východe.

Pašinjan označil výsledok za „historické víťazstvo, ktoré zabezpečí večnosť a rozvoj Arménska“. Zároveň prisľúbil pokračovanie kurzu zbližovania so Západom, no zároveň aj rozvoj vzťahov s Ruskom.

Témou ich stretnutia bola podľa Downing Street aj potreba zvýšiť výrobu zbraní.