premiérka Theresa May už prečkala v úrade nejednu ťažkú chvíľu. Ale minulý týždeň patril k jej najbrutálnejším. Predstavila dohodu o brexite, ktorú vyrokovala po naťahovaní sa s Európskou úniou. To, čo sa vzápätí strhlo, rozkymácalo jej vládu.
Proti Mayovej a dohode, ktorú priniesla, kričali skoro všetci: zástancovia brexitu, odporcovia brexitu, opoziční labouristi aj roztrpčení Íri z oboch strán britskej hranice. Jediný, kto ticho (strategicky) vyčkával, bola Európska únia.
Čo dohode s EÚ, a teda aj premiérke Mayovej, kritici vyčítajú? Niekoľko vecí.
Zástancom brexitu sa nepáči, že podľa textu dohody má Británia ešte niekoľko rokov zostať viazaná pravidlami Európskej únie. Ale na podobu týchto pravidiel už nemá mať absolútne nijaký vplyv.
Z dohody vyplýva, že Británia a EÚ vytvoria colnú úniu po uplynutí prechodného obdobia (ak sa dovtedy nevyrokuje iné vzájomne prijateľné usporiadanie). To však Británii znemožní uzavrieť dohody o voľnom obchode s krajinami podľa svojho výberu. Takže svoj zahraničný obchod nebudú mať Briti pod kontrolou o nič viac než teraz. To má byť brexit? pýtajú sa politici, ktorí odchod z EÚ chceli preto, aby ich krajina získala väčší priestor na rozhodovanie. Vravia, že dohoda, ktorú priniesla Theresa May, je zmesou toho najhoršieho z možnosti byť v EÚ aj z možnosti byť vonku.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.