tento radikálny krok by kancelárka určite nespravila, keby nedostala správu z krajinských volieb, že CDU každým dňom stráca silu. Najskôr z krajinských volieb v Bavorsku, kde sa voliči masovo odvrátili od sesterskej strany CSU. Potom v Hesensku, kde odmietli samu CDU (získala o 11 percent menej než v posledných voľbách). A tak dlhoročná líderka CDU robí, čo sa dá, aby minimalizovala straty v strane a zároveň podoprela kancelársku stoličku, ktorá sa pod ňou nebezpečne kníše.
Otázka znie, či nie je neskoro. Ani radikálne riešenia už dnes nemusia postačovať. Merkelová dúfa, že dovládne do ďalších volieb, do roku 2021. Ale stabilita jej vlády závisí od zdravia veľkej koalície, ktorej ďalší člen, strana SPD, upadá do bezvýznamnosti. Sociálni demokrati pritom veľmi dlho riešili, či do koalície vôbec vstúpia. Môžu sa rozhodnúť, že ju opustia, a bude po vláde.
V podstate existujú dve možnosti. Angela Merkel svojím rozhodnutím buď prekročila vlastný tieň alebo rubikon. Ak platí prvá možnosť, časom sa ukáže, že kancelárka obetovala časť svojho politického výtlaku preto, aby ho nestratila úplne. A možno dokonca začne budovať svoj výtlak odznova. To by znamenalo, že nie sme svedkami záveru jej politickej éry. Pre Nemecko aj pre Európu by bolo dobré, keby to bolo tak. Lebo pre Nemecko po zjednotení a pre Európu v ohrození by bolo dobré, keby vplyv Angely Merkelovej pretrval – hoci aj v oklieštenej podobe.
Lenže aby sa tak stalo, Merkelová musí udržať vládnu koalíciu pohromade. Zostať kancelárkou do konca funkčného obdobia. A popri tom nechať CDU, nech si rieši vnútorné spory, ale mimo jej osoby, takže ak aj dôjde k zúrivým erupciám, ona ako kancelárka bude od nich v bezpečnejšej vzdialenosti. To by, aspoň teoreticky, mohlo pomôcť vláde k stabilite. Zároveň je v tom kus štátnickej veľkorysosti – Angela Merkel odstúpením z čela CDU ponechala svojej strane priestor.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.