berlínsky múr sa vtedy staval len tretí deň. Ale medzi ľuďmi sa už veľmi dobre vedelo, aká je to stavba. Východonemecké vedenie bolo spolu s tým sovietskym – ktoré v skutočnosti ťahalo vo východnom Nemecku za všetky nitky – pevne rozhodnuté, že múr musí rozseknúť Berlín na dve časti. Na východnú, komunistickú, a západnú. Múr mal vyriešiť pálčivý problém východného Berlína: že z neho ľudia odchádzali do západného. Východonemecký vojak, ktorého poslali strážiť stavbu, sa volal Conrad Schumann. Keď zo západnej časti mesta, spoza miesta, kde sa múr staval, kričali ľudia, aby prebehol k nim, nezaváhal.
V uniforme s prilbou, tak ako bol, sa jednoducho rozbehol. A preskočil múr. Teda to, čo z neho po troch dňoch budovania stálo – v zásade len pás poskrúcaného ostnatého drôtu. Cestou Conrad ešte odhodil sovietsky samopal špagin – PPŠ-41. Za múrom naskočil do policajného auta s hliadkou, ktoré tam naňho čakalo, auto naštartovalo.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.