Je to prvýkrát od druhej svetovej vojny, čo Austrália vyhostila veľvyslanca, poznamenáva AFP.

Izrael si váži prácu novinárov, zdravotníckeho personálu a všetkých civilistov. Vojenské orgány vedú dôkladné vyšetrovanie, uvádza sa v stanovisku.

Obaja lídri sa počas prvého funkčného obdobia Trumpa v rokoch 2017 až 2021 osobne trikrát stretli a vymenili si niekoľko listov. Trump ich označil za „krásne“.

Pri útoku zahynulo 20 ľudí, z toho piati novinári – jeden pracoval pre agentúru Reuters a novinárka na voľnej nohe spolupracovala od začiatku vojny s agentúrou AP.

Myslí si, že aj Trumpovi je jasné, že napriek všetkému jeho úsiliu ukončiť vojnu, Putin to nemá v úmysle urobiť, pokiaľ sa mu neodovzdá ďalšie územie, ktoré je silno opevnené, a tempom, ktorým postupujú, by o neho ruské sily museli bojovať roky.

Uprostřed měsíce srpna se ve Spojených státech amerických odehrála dvě významná mezinárodní setkání. Nejdříve 15. srpna na půdě americké vojenské základny v aljašském Anchorage mezi americkým prezidentem Donaldem Trumpem a ruským vůdcem Vladimirem Putinem. Pouhé čtyři dny poté už se Trump, tentokrát přímo na půdě Bílého domu, sešel nejen s hlavou ukrajinského státu Volodymyrem Zelenským, ale také s lídry důležitých evropských zemí. Po delší době se tedy hned dvakrát o ukrajinské tragédii nerozhodovalo jenom na polích válečných, nýbrž také u alespoň symbolicky kulatých stolů.

Vyhlásil to v čase, keď demokratickí lídri štátov USA vrátane guvernéra Marylandu Wesa Moora ostro kritizujú šéfa Bieleho domu.

Šéf nemeckej diplomacie Johann Wadephul uviedol tiež, že je potrebné, aby sa bezpečnostné záruky „tesne priblížili k tomu, čo znamená členstvo v NATO“.

Dodal, že bez ohľadu na to, kedy sa lídri bojujúcich krajín stretnú, „otázka, kto bude na ukrajinskej strane podpisovať dohodu, je mimoriadne vážna“.

Podľa Vancea Moskva pripustila „uznanie územnej celistvosti Ukrajiny po vojne“, hoci sa nevyjadril, či by mali byť hranice povojnovej Ukrajiny také, ako pred začiatkom vojny.