FT ďalej s odvolaním na tri zdroje píše, že západné štáty už načrtli predbežný plán pre povojnovú Ukrajinu.

Bayrou vedie menšinovú vládu od decembra po tom, čo francúzsky prezident Emmanuel Macron minulý rok prekvapivo vyhlásil predčasné voľby.

Postojom Berlína je, že uznanie palestínskeho štátu by malo patriť k posledným krokom v procese tzv. dvojštátového riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu, pripomenula DPA.

Trump po nedávnych rokovaniach podľa Merza vyvolal dojem, že je blízko k dosiahnutiu dohody o mierovom riešení vojny na Ukrajine.

Podľa neho ak by Izrael dovolil vzniknúť palestínskemu štátu, „bola by to samovražda“.

Podľa poľského portálu Onet hlava štátu v ten istý deň vyhlásila, že strategické záujmy Poľska sa nemenia a Rusko zostáva „najväčšou hrozbou pre bezpečnosť“.

Ruský jadrový arzenál zahŕňa taktickú výzbroj určenú na použitie na bojisku aj strategické zbrane schopné zasiahnuť územie USA.

Od svého návratu do úřadu prezidenta USA usiluje Donald Trump o ukončení ruské agrese proti Ukrajině. A nyní se i přes všechny zvláštnosti Trumpova jednání zdá, že se ledy hnuly. Předchozí Bidenova administrativa, NATO a EU, Kanada, Austrálie, Japonsko a další podporovaly především obranu Ukrajiny, a znemožňovaly tak ruské vítězství. S Ruskem někteří jednali před vpádem na Ukrajinu i těsně po něm. Posléze bylo Rusko izolováno, včetně zesilovaných sankcí. Podpora Ukrajiny byla a je úspěšná. Ukrajina se nezhroutila a brání se už čtvrtý rok proti tzv. supervelmoci.

Prezident USA Trump v pondelok pohrozil krajinám, ktoré majú digitálne dane, zavedením ďalších ciel na dovoz ich tovaru do USA, ak takúto legislatívu nezrušia.

Kyjev a Varšava majú na vodcu ukrajinských separatistov Stepana Banderu výrazne rozdielne pohľady.