USA údajne zvažujú zhodiť na Irán svoju najsilnejšiu konvenčnú bombu, ak by sa prezident Donald Trump rozhodol obnoviť bojové operácie. Informovala o tom televízia CNN s odvolaním sa na zdroje oboznámené s plánovaním.
Americká armáda podľa CNN pripravuje scenáre možného použitia bomby GBU-43/B Massive Ordnance Air Blast (MOAB), známej aj pod prezývkou „Matka všetkých bômb“. Cieľom prípadného útoku by mohla byť iránska energetická infraštruktúra alebo jadrové zariadenia.
Americkí predstavitelia však podľa správy pochybujú o efektívnosti nasadenia bomby MOAB proti podzemným jadrovým objektom, keďže nie je konštruovaná na ničenie hlboko ukrytých cieľov. „MOAB je predovšetkým zbraň s veľkým psychologickým účinkom, ktorá je určená na ničenie rozsiahlych oblastí. Nie je navrhnutá ako hlboko penetrujúca hlavica,“ povedal CNN zdroj oboznámený s plánmi.
vysvetlenie Maríny Gálisovej
Trump a jeho ľudia sa v Iráne chytajú každej slamky. Vojna totiž Trumpovi nevychádza – mal predstavu rýchleho zásahu ako vo Venezuele, pár dní, keď zvrhne režim a ustanoví namiesto neho niečo iné – možno by to bol syn zvrhnutého šacha Reza Pahlaví, ale možno ani nie. A Trump by určite neumožnil slobodné voľby. Lenže toto nevyšlo, lebo vojna bola zle naplánovaná (vôbec nenaplánovaná). Takže „matka všetkých bômb“, najväčšia nenukleárna bomba, ktorá má oficiálne označenie GBU-43/B MOAB je Trumpov zúfalý tromf.
Problematické je, čo by dosiahla. Vojna v Iráne sa nedá vyhrať len kampaňou zo vzduchu a z mora. Podstatnú časť bojových kapacít Iránu tvoria pod zemou hlboko uložené tvrdené raketové silá aj tunely, a z nich Irán môže stále ostreľovať americké sily vo vzduchu a na mori. Tieto miesta „matka všetkých bômb“, GBU-43/B, nezničí. Vybuchuje asi dva metre nad zemou a jej ničivý tlak zasahuje len plytko pod zem, neprerazí skalu či železobetón. MOAB je proti hlavným podzemným systémom Iránu neúčinná. Namiesto nej niektorí experti odporúčajú „bunker buster“, protibunkrovú bombu GBU-57 MOP, no ani to by nebol zaručený úspech: bunker buster prerazí do hĺbky 60 metrov, kým raketové silá ajatolláhov sú hlbšie. Aj na to, aby sa ich využitie aspoň skomplikovalo, treba zhodiť niekoľko bômb za sebou (pri americko-izraelskej operácii Midnight Hammer minulý rok v lete zhodili až 14 týchto bômb na jadrové zariadenia Iránu, a ich zničenie je aj tak neisté). MOAB je samozrejme Trumpov pokus, ako iránskych ajatolláhov zastrašiť – ale po tom, čo sa viackrát vyjadril, že ich rozbije na prach, a nič také nerealizoval, je účinok psychologickej kampane „matkou všetkých bômb“ pochybný.
Kampaň v Iráne je jedno obrovské zlyhanie. Mala trvať pár dní, trvá viac ako sedem mesiacov. Hrozný režim v Iráne nepadol a cez Hormúzsky prieliv škrtí svetový obchod a ženie ceny ropy do výšky. A Iránci, ktorých režim predtým vraždil a utláčal, trpia pod jeho hrôzovládou ďalej, ba ešte viac. Ak by sa udeľovala anticena za mier alebo cena za zle vedenú vojnu, Trump by o jej udelenie určite nemusel prosiť.
Objavujú sa aj obavy z možných civilných obetí vzhľadom na veľkú ničivú silu tejto munície. Agentúra AFP požiadala Pentagon o vyjadrenie, ktoré zatiaľ neposkytol.
USA nasadili MOAB v boji prvý raz v roku 2017 v Afganistane proti tunelovým komplexom a úkrytom organizácie Islamský štát. Podľa americkej armády pri útoku zahynulo viac ako 90 militantov.