čína neverejne ubezpečila Fínsko, že nedovolí, aby Rusko použilo svoje jadrové zbrane. Uviedol to fínsky prezident Alexander Stubb v rozhovore pre nemecký denník Bild. Pre Moskvu je podľa neho výhodou, keď sú Európania upriamení na vyhliadku nukleárnej eskalácie alebo priameho ruského útoku na NATO, informuje TASR podľa servera Politico.
„Toto leto ma navštívil minister zahraničných vecí Číny a ja som o tejto záležitosti hovoril,“ odpovedal Stubb na otázku, či by sa Rusko mohlo uchýliť k použitiu jadrových zbraní. „A on povedal, nikdy nedovolíme, aby sa to stalo. A to je, myslím si, celkom dobrý odstrašujúci prostriedok,“ dodal.
Čínsky minister Wang I sa stretol so Stubbom v Helsinkách 5. júla. Hovorili okrem iného o ruskej vojne na Ukrajine a bezpečnosti v Európe. Peking patrí medzi najdôležitejších ekonomických a diplomatických partnerov Moskvy.
„Rusko chce, aby sme my Európania sedeli a diskutovali: bude Rusko eskalovať? Použije Rusko jadrové zbrane? Zaútočí Rusko na NATO a Európu?“ uviedol fínsky líder. „Zostaňte pokojní, zachovajte chladnú hlavu, rozvážnosť, zostaňte ostražití. Nedramatizujte, pripravte sa na najhoršie, aby ste tomu predišli,“ radí.
vysvetlenie Maríny Gálisovej
Nie som si istá, akú hodnotu má odvolávka fínskeho prezidenta na Čínu, lebo som si dosť istá, že slovo Číny nemá žiadnu hodnotu.
Na druhej strane, fakty sú dosť jasné: Čína naozaj nechce, aby Rusko použilo jadrové zbrane. Ale Čína zároveň robí všetko preto, aby Rusko ďalej viedlo agresívnu vojnu proti Ukrajine – má na to jednoduchý dôvod: potrebuje, aby Rusko čím viac krvácalo, fyzicky aj finančne, a stalo sa ešte viac vazalom Číny, ako ním už dnes je. A Čína zároveň chce, aby ju Európania brali ako „Russia-whisperer“ – tú krajinu, ktorá vie magicky prehovoriť Putinovi do duše a presvedčiť ho, aby nebláznil. Pre Čínu je takéto postavenie výhodné, pretože by bola najradšej, aby sa jej vazalom, prinajmenšom psychologicky, stala aj Európa.
Čo to celé znamená? Európa by sa nemala príliš spoliehať na slová a konanie Číny, pretože Čína hrá iba na seba. A ako je to teda s pravdepodobnosťou, že Rusko použije jadrové zbrane? Tá je extrémne nízka a Čína na tom nemá nijakú zásluhu, hoci sa bude tváriť, že má maximálnu. Ale čo nie je úplne nízke, je pravdepodobnosť rôznych ruských provokácií a dokonca aj limitovaných konvenčných útokov.
Jadro vyjadrenia Alexandra Stubba je ale napriek nie šťastnému spoliehaniu sa na Čínu pevné: máme sa pripraviť na najhoršie presne preto, aby to nenastalo. Číže nebáť sa, ale byť ostražití.
Stubb sa neobáva ruského útoku na NATO a snahy Moskvy testovať Alianciu označil za „skôr provokácie“ než prípravu na vojnu. Argumentoval tým, že ruské jednotky sú stále zviazané operáciami na Ukrajine a vzhľadom na odstrašujúce prostriedky NATO je priamy útok veľmi nepravdepodobný.
Fínsky prezident však tiež tvrdí, že sa približuje bod, keď by pre Európanov bolo užitočné obnoviť priamy politický dialóg s Moskvou, najmä kvôli tomu, aby sa „zabránilo nedorozumeniam“. Európa však v tomto bode ešte nie je, zdôraznil s tým, že bezprostrednou prioritou zostáva pokračovanie podpory Ukrajiny.
Po ruskej invázii na Ukrajinu dovtedy neutrálne Fínsko vstúpilo v roku 2023 do NATO. Moskva následne posilnila vojenskú infraštruktúru na spoločnej 1340 km dlhej spoločnej hranici.