vdova po ruskom opozičnom politikovi Alexejovi Navaľnom vyzýva voličov v Rusku, aby v septembrových voľbách do Štátnej dumy dali hlas ktorejkoľvek strane okrem vládneho Jednotného Ruska. V jednomandátových volebných obvodoch by sa zase mali riadiť odporúčaniami projektu Inteligentné hlasovanie – podporiť kandidáta s najväčšou šancou poraziť kandidáta Jednotného Ruska.

Navaľná uviedla, že pôvodným zámerom Kremľa bolo umožniť Jabloku účasť vo voľbách, no nedovoliť mu získať viac ako dve percentá hlasov. „Kremeľ sa však potom zľakol“ a prešiel na „plán B“, ktorým bolo podľa nej vyradenie strany z volieb.

„Videli to, čo v skutočnosti nechceli vidieť: ľudia sa začínajú zjednocovať. A nejde ani tak o podporu Jabloka. Ide o to, aby milióny Rusov mali možnosť povedať, čo si naozaj myslia o (ruskom prezidentovi Vladimirovi) Putinovi a vojne,“ napísala Navaľná na platforme Telegram. Dodala, že aj jej Fond boja proti korupcii (FBK) má vlastný „plán B“.

Zakladateľ Jabloka Grigorij Javlinskij na Telegrame uviedol, že úrady vystrašila platforma strany vyzývajúca „hlasovať za mier, slobodu a život bez strachu“, ktorú podľa neho čoraz viac podporujú ľudia s rôznymi politickými názormi.

„Vyradenie strany s presne touto platformou z volieb bez akéhokoľvek skutočného odôvodnenia je sebaodhalením politického systému,“ zdôraznil Javlinskij.

Predseda Jabloka Nikolaj Rybakov na súde odmietol obvinenia, na základe ktorých bola registrácia strany zrušená. Uviedol, že strana neporušila zákon a proti rozhodnutiu sa odvolá v zákonnej lehote piatich dní.

vysvetlenie Martina Mojžiša

Kremeľ sa reálne bojí ruských volieb, a to je dobrá správa. Nebojí sa prehry vo voľbách, nič také sa v krajine ako Rusko nemôže stať. Bojí sa však signálu, aký by skutočný výsledok volieb vyslal. Dovnútra aj navonok. A boja sa reakcie, najmä vnútornej, ak budú musieť výsledky volieb sfalšovať na úrovni nie percent, ale desiatok percent.

Ukrajinská 40+ dňová dronová kampaň sa ukazuje byť nielen výborne naplánovaná a realizovaná, ale aj dokonale načasovaná. Vojna sa reálne dotkla mnohých Rusov a tí si odrazu jasnejšie uvedomili, čo je to vojna a či ju fakt potrebujú. Výsledok: Rusko sa reálne bojí vlastných volieb. Niečo sa deje. Niečo podstatné.

Exilový ruský opozičný politik Andrej Pivovarov označil Jabloko za symbol protestného hlasovania. Protivojnové nálady v ruskej spoločnosti podľa neho nezmiznú ani v prípade, ak jeho strana napokon nebude môcť kandidovať vo voľbách.

Politológ Ivan Preobraženskij v rozhovore pre DW pripustil, že vyradenie Jabloka mohlo byť výsledkom „kremeľských machinácií“ alebo mocenského súboja medzi vplyvnými skupinami.

Podľa jednej z teórií mohli bezpečnostné zložky napojené na Federálnu bezpečnostnú službu (FSB) podporovať Jabloko v snahe oslabiť stranu Noví ľudia, ktorú analytici považujú za projekt prvého námestníka vedúceho prezidentskej kancelárie Sergeja Kirijenka.

Podľa inej teórie sa Kirijenko mohol opäť snažiť vytvoriť zdanie politickej konkurencie, no podcenil potenciál protivojnových nálad v Rusku a počet ľudí ochotných zjednotiť sa za politickou silou presadzujúcou ukončenie vojny.

Preobraženskij sa domnieva, že pripustenie Jabloka k voľbám bolo pôvodne dohodnuté, no rastúca podpora strany Kremeľ znepokojila.

Nezávislý ruský volebný expert Roman Udot upozornil, že vyradením Jabloka zo septembrových volieb strana príde aj o možnosť vysielať svojich zástupcov do volebných miestností, čo môže skomplikovať nezávislé monitorovanie hlasovania.

Udot zároveň uviedol, že účasť strany Noví ľudia s programom ukončenia vojny na Ukrajine môže byť významná, aj keď ju podľa neho ovláda Kremeľ. Politici sú totiž podľa jeho slov nútení reagovať na nálady verejnosti.

Jabloko bolo vylúčené z volieb na základe podnetu nacionalistickej a prokremeľskej strany Vlasť, ktorá ho obvinila z porušenia pravidiel financovania a vedenia kampane, porušovania autorských práv a z okolností, ktoré označila za prejavy extrémizmu. Jabloko tieto obvinenia odmieta.

Žalobu strany Vlasť proti registrácii Jabloka posudzoval sudca Viačeslav Kirillov, ktorý sa v minulosti podieľal na viacerých kontroverzných politických procesoch. Rozhodol napríklad o označení organizácie Memorial za extrémistickú a zamietol žalobu Alexeja Navaľného voči správe väznice a Federálnej väzenskej službe.

Voľby do Štátnej dumy sa budú konať od 18. do 20. septembra.