poslanci maďarského parlamentu v pondelok večer schválili 17. dodatok k ústave, ktorého priamym dôsledkom je odvolanie prezidenta Tamása Sulyoka z funkcie. Informuje o tom TASR.
Za prijatie dodatku hlasovalo 139 poslancov, šiesti boli proti a nikto sa nezdržal. Opozičné strany Fidesz a KDNP celé pondelkové zasadnutie parlamentu bojkotovali. Sulyokov mandát má zaniknúť dňom nasledujúcim po nadobudnutí platnosti dodatku. Novú hlavu štátu má zvoliť až do nadobudnutia účinnosti novej ústavy parlament, maximálne však na päť rokov.
Prezidenta v Maďarsku volí parlament a hoci sú jeho právomoci prevažne ceremoniálne, môže vetovať legislatívu alebo ju posielať na preskúmanie ústavnému súdu.
Magyar v sobotu v príspevku na Facebooku napísal, že pokiaľ Sulyok dodatok do piatich dní nepodpíše, podajú na neho ústavnú žalobu. Dodatok zahŕňa taktiež obmedzenie mandátu poslancov na 12 rokov. V jeho znení sa uvádza, že cieľom je zabezpečiť „predpoklady pre obnovenie ústavnej demokracie“.
Dodatok po vstúpení do platnosti ukončí Sulyokovo funkčné obdobie, pričom sa odvoláva na prezidentovu „vážnu stratu dôvery“ v spoločnosti.
Magyar dal po výhre v aprílových parlamentných voľbách prezidentovi a viacerým ďalším ústavným činiteľom ultimátum na odstúpenie do 31. mája, k čomu však nedošlo. Prezident republiky už skôr avizoval, že dobrovoľne neodstúpi a svoju pozíciu je pripravený brániť právnymi prostriedkami.
Šéf strany Tisza v minulosti opakovane označil Sulyoka za „bábku“ a „pozostatok“ režimu bývalého premiéra Viktora Orbána. Prezident v polovici mája jasne deklaroval, že neodstúpi a že mieni naplniť svoj mandát aj prísahu.
Prezident začiatkom júla prijal delegáciu Benátskej komisie, na ktorú sa obrátil pre ústavné otázky so žiadosťou o expertízu „pri riešení ústavného konfliktu medzi ústavnými činiteľmi, ktorý vznikol po voľbách, berúc do úvahy európske ústavné hodnoty“.
Sulyok pred vymenovaním za prezidenta v roku 2024 slúžil desať rokov ako sudca ústavného súdu. Dodatok k ústave podľa neho porušuje vo viacerých bodoch zásady právneho štátu, demokracie a princípu deľby moci.
Magyar v pondelok pred hlasovaním obvinil Sulyoka z toho, že neustále uprednostňuje záujmy strany Fidesz pred ústavnými princípmi. „Každý Maďar vie, že vždy, keď si Tamás Sulyok musel vybrať medzi ústavnosťou a záujmami Fideszu, vybral si a stále si vyberá záujmy Fideszu,“ vyhlásil.
vysvetlenie Martina Mojžiša
Maďarský prezident Sulyok má pravdu, keď tvrdí, že parlamentom prijatý dodatok k ústave porušuje vo viacerých bodoch zásady právneho štátu, demokracie a princípu deľby moci. Lenže to, čo je pravda vo všeobecnosti, nemusí byť pravdou v každom konkrétnom prípade. Orbánovo Maďarsko nebolo právnym štátom a princípy deľby moci porušovalo extrémnym spôsobom. Odstránenie mimoriadne vážnych deformácií vlády Viktora Orbána a jeho kolaborantov (vrátane Tamása Sulyoka) môže byť preto takticky nevyhnutným krokom v obnove právneho štátu a deľby moci.
Napriek tomu ide o nebezpečný krok. Každé oslabenie demokratického systému bŕzd a protiváh je zahrávaním sa s ohňom. Preto je dôležité urobiť takéto kroky rýchlo (ak je to naozaj nutné), a potom sa k nim už nikdy nevracať. Revolúcia si vyžaduje revolučné riešenia, ale len v nevyhnutnej miere a v relatívne krátkom čase.
Pokušenie revolučných riešení má však tendenciu pretrvávať oveľa dlhšie než len krátky čas. A dnes nevieme dosť dobre predpovedať, či sa Maďarom podarí Pandorinu skrinku nielen otvoriť, ale aj zavrieť.