americká Snemovňa reprezentantov prijala v stredu rezolúciu, ktorá by mala zastaviť americké vojenské operácie v Iráne. Hoci ide o skôr symbolický krok, hlasovanie predstavuje politickú ranu pre prezidenta Donalda Trumpa v čase, keď snahy o dohodu s Teheránom na ukončení vojny stagnujú.
K demokratickým poslancom sa pri hlasovaní pridali aj štyria zástupcovia Trumpovej republikánskej strany a návrh rezolúcie prešiel pomerom hlasov 215:208. Rezolúcia má najmä symbolický charakter, keďže prezident ju môže vetovať aj v prípade, ak ju schváli Senát.
„Je to hlasný a jednoznačný odkaz Donaldovi Trumpovi v mene amerického ľudu: je čas ukončiť jeho nepopulárnu a nezákonnú svojvoľnú vojnu v Iráne,“ napísali Demokrati na platforme X.
Na vypočutí v kongrese v súvislosti americko-iránskymi rokovaniami minister zahraničných vecí Marco Rubio povedal, že ich hlavným bodom sú zásoby vysoko obohateného uránu. Washington trvá na tom, že na uzavretie mierovej dohody musí Teherán odovzdať obohatený urán, súhlasiť s obmedzením jadrových aktivít a znovu otvoriť Hormuzský prieliv.
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí potvrdil, že diplomatická komunikácia s USA stále pokračuje, ale varoval, že akýkoľvek izraelský útok na Bejrút v rámci operácií proti Hizballáhu môže viesť k „plnohodnotnému obnoveniu konfliktu“.
„Komunikácia s Američanmi nie je prerušená a vymieňame si odkazy týkajúce sa potreby zastaviť agresiu proti Bejrútu, ale v rokovacom procese sa nedošlo k žiadnemu hmatateľnému pokroku,“ citovala ministrove vyjadrenie pre libanonskú TV Al Mayadeen iránska štátna agentúra Tasním.
Ako podľa agentúry dodal, útok na libanonskú metropolu by mal vážne následky a „naše ozbrojené sily sú pripravené zasiahnuť Izrael, ak zaútočí na Bejrút.“
.vysvetlenie Maríny Gálisovej:
Rezolúcia znamená dve veci: Prvá vec, Trumpova vojna v Iráne je obrovsky nepopulárna, pretože spôsobuje Američanom prievan v peňaženke cez ceny pohonných hmôt a ohrozuje ich pocit, že tento prezident nevyšle vojakov do vojenských dobrodružstiev, ako sa mu zachce. Trump pritom kampaňoval na vlne odporu proti forever wars, „večným vojnám“ predchádzajúcich prezidentov. Ten odpor voči dlhým drahým vojnám s neistým výsledkom medzi Američanmi trvá a teraz naň narazil.
A druhá vec, ešte dôležitejšia, sa týka stavu Republikánskej strany. Hlasy za rezolúciu aj od republikánov sú signál, že v strane dlho podriadenej Trumpovi sa pomery môžu zmeniť. Je to ako v diktatúrach – keď sa pozícia diktátora oslabuje, rastie pochybnosť ľudí z diktátorovho okolia, či im on dokáže zabezpečiť benefity, ktoré očakávajú.
Republikáni dosiaľ lojálni k Trumpovi sa začínajú pýtať, či prezident, ktorý je omnoho menej populárny, ako boli v porovnateľnom období Joe Biden aj Barack Obama, nestiahne so sebou na dno podpory celú stranu. Napokon, Trump sám povedal, že na jej osud v Midterms, teda kongresových voľbách tento rok, kašle.
Môj odhad je, že republikáni sa budú od Trumpa odťahovať – najskôr tí, ktorí nemajú čo stratiť. Postupne sa pocit, že stratia viac s Trumpom ako bez neho, rozšíri. Otázka je, ako dlho potrvá, kým to pomery v strane významne zmení. Neviem, ale doba je rýchla a veľa dejov prebieha omnoho dynamickejšie, ako by sme na základe skúseností predpokladali.