európska únia skúma možnosť zapojenia bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej do rokovaní s Ruskom ako sprostredkovateľky. Ako referuje web United 24, informoval o tom nemecký týždenník Spiegel.
Zdroje z EÚ naznačujú, že plynulá znalosť ruštiny a to, že Merkelová je už na dôchodku, z nej robia relatívne neutrálnu kandidátku. Okrem toho 71-ročná bývalá kancelárka predtým rokovala s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským aj s ruským vodcom Vladimirom Putinom. Aj keď kancelária Merkelovej uviedla, že zatiaľ nedostala žiadnu formálnu ponuku na prevzatie tejto funkcie, nevylúčila možnosť jej prijatia. Od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu Merkelová občas odsúdila konanie Moskvy. Vo väčšine vyhlásení sa však vyhýbala priamej kritike Moskvy. Tvrdí, že minské dohody boli úspešným pokusom o „zmrazenie“ situácie na Donbase. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už predtým kritizoval Merkelovú za jej minulú podporu plynovodu Nord Stream 2 a jej všeobecnú politiku voči Kremľu. Pozval ju na návštevu mesta Buča po jeho oslobodení spod ruskej okupácie, ale Merkelová od začiatku vojny na Ukrajinu nepricestovala.
vysvetlenie Maríny Gálisovej
Je častou ilúziou, že ak sa má niekto stať efektívnym vyjednávačom, musí byť neutrálny. V skutočnosti sa tento dojem neutrality rodí z niečoho každá jedna zúčastnená strana si musí myslieť, že tento človek najlepšie zastúpi práve jej záujmy. Je Angela Merkel taká? Rusko ju určite môže vnímať ako svoju potenciálnu zástankyňu. Hoci vzťahy medzi Angelou Merkel a Vladimirom Putinom boli najmä ku koncu jej obdobia kancelárky na bode mrazu, vo funkcii viackrát Rusku prospela. Angela Merkel vystriedala v kancelárskej funkcii Gerharda Schrödera, ktorý bol veľkým zástancom ruských záujmov a zástancom vízie akejsi rusko-nemeckej veľkej Európy od Atlantiku po Pacifik. Do tejto vízie nastupujúca Merkel vniesla realizmus, nikdy sa Moskve nepodriadila tak ako Schröder, ale napriek tomu presadila Nord Stream 2, čím podporila závislosť Európy od ruských surovín a tok európskych peňazí do Ruska. Navyše v roku 2008 na samite NATO v Budapešti spolu s vtedajším francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym zablokovala udelenie Akčného plánu členstva (MAP) pre Ukrajinu a Gruzínsko – postavila sa proti členstvu týchto dvoch krajín, ohrozených Ruskom, v Aliancii. Argumentovala nutnosťou neeskalovať vzťahy s Ruskom – a ono ich aj vďaka tomu eskalovalo pohodlne samo. Toto je vážny dôvod, pre ktorý jej Ukrajina nemusí dôverovať – a možno by jej nemala dôverovať ani Európa. Ale pre Ukrajincov sú dôležité aj emocionálne dôvody - Angela Merkel po začiatku vojny na Ukrajine nikdy nenavštívila ukrajinské územie, hoci ju opakovane pozývali. Odmietla aj pozvanie Volodymyra Zelenského do oslobodenej Buče, kde boli viditeľné dôkazy ruských zverstiev. Angela Merkel by ako sprostredkovateľka bola lepšou voľbou než Rusmi absolútne skorumpovaný Gerhard Schröder. Ale veľká časť výhrad, ktoré sa dajú uplatniť na neho, platí aj na ňu – nie v rovine priamej skorumpovanosti, ale v tom, že zo zúčastnených strán jej bude najviac dôverovať Rusko a Ukrajina nebude presvedčená, že sa Merkel postaví aj za jej záujmy. Samozrejme, nebol by to prvý prípad v dejinách, keď morálne nejednoznační ľudia zohrajú napokon kľúčovú rolu v dohode o ukončení konfliktu, pretože tak sa skrátka udalosti vyvinú. Ale často sú z toho potom morálne nejednoznačné dohody, ktoré sú zdrojom nových problémov do budúcnosti.
Putin navrhol, aby pri obnovení rokovaní medzi Ruskom a Európou pomáhal Gerhard Schröder, ktorý bol nemeckým kancelárom v rokoch 1998 až 2005. Predstavitelia EÚ túto myšlienku odmietli. Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová vyhlásila, že nechať Kremeľ vybrať si sprostredkovateľa by nebolo „veľmi múdre“. Osemdesiatdvaročný Schröder čelí značnej kritike za svoje priateľstvo s Putinom aj za prácu pre ruské ropné a plynárenské spoločnosti.