v článku sa dočítate:
- podľa katarského premiéra by Irán nemal využívať Hormuzský prieliv na vydieranie
- zbrane Hizballáhu nie sú predmetom rokovaní s Izraelom, vyhlásil vodca Hizballáhu
- USA musia akceptovať práva Iránu, ak chcú ukončiť vojnu, uviedol predseda iránskeho parlamentu
- Trump zvažuje obnovenie námorných eskort obchodných lodí cez Hormuzský prieliv
- Teherán pohrozil odvetou proti akejkoľvek agresii
- Spojené arabské emiráty uskutočnili v apríli útoky na Irán, informoval s odvolaním sa na svoje zdroje americký denník Wall Street Journal
- OSN varovala pred hroziacou humanitárnou katastrofou, ak sa neobnoví preprava hnojív cez Hormuzský prieliv
Hormuzský prieliv už preto nie je vnímaný ako úzky úsek mora, pretože jeho vojenský význam sa výrazne rozšírili, uviedol v utorok predstaviteľ IRGC, podľa štátnej agentúry Fars. „V minulosti bol Hormuzský prieliv definovaný ako obmedzená oblasť okolo ostrovov, ako Hormuz či Hengam, no dnes sa tento pohľad zmenil,“ vyhlásil predstaviteľ.
Iránske úrady bezprostredne nereagovali na žiadosť agentúry Reuters o komentár.
Touto vodnou cestou pred vojnou prechádzala pätina svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu a je zároveň bránou do Perzského zálivu a hlavnou námornou exportnou trasou pre krajiny ako Saudská Arábia, Irak a Katar.
Predstaviteľ IRGC uviedol, že prieliv je aktuálne vymedzený ako strategická zóna od mesta Džask na východe po ostrov Siri na západe. Ide tak už o druhé rozšírenie, ktoré Irán oznámil od začiatku konfliktu s USA a Izraelom.
podľa katarského premiéra by Irán nemal využívať Hormuzský prieliv na vydieranie
Irán by nemal využívať Hormuzský prieliv ako prostriedok na vydieranie štátov Perzského zálivu, vyhlásil v utorok katarský premiér Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Ál Sání sa tak vyjadril na tlačovej konferencii v Dauhe s tureckým ministrom zahraničných vecí Hakanom Fidanom. Šéf tureckej diplomacie taktiež povedal, že tento strategický prieliv „sa nesmie využívať ako zbraň“.
Krajiny Perzského zálivu sa stali počas vojny na Blízkom východe opakovane terčom iránskych odvetných útokov. Teherán tvrdí, že sa zameriaval na americké záujmy v týchto krajinách, avšak zasiahol aj civilnú infraštruktúru, letiská a energetické zariadenia.
Od začiatku vojny Irán zároveň blokuje Hormuzský prieliv, cez ktorý obvykle prechádza pätina svetových dodávok ropy a zemného plynu, čo spôsobilo výrazný rast cien.
Katarský premiér tiež poukázal na rastúcu úlohu svojej krajiny pri mierových rokovaniach a uviedol, že jeho nedávna návšteva v Spojených štátoch sa zamerala na posilnenie sprostredkovateľského úsilia s cieľom ukončiť vojnu.
„Návšteva sa primárne zamerala na podporu diplomatických snáh Pakistanu a zabezpečenie kladnej odpovede na tieto snahy, aby sa čo najskôr dospelo k riešeniu,“ povedal Ál Sání.
Fidan dodal, že Turecko udržiava blízky kontakt s Katarom a ďalšími krajinami Perzského zálivu vrátane Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov a Kuvajtu, „najmä v súvislosti s prebiehajúcimi rokovaniami“.
zbrane Hizballáhu nie sú predmetom rokovaní s Izraelom, vyhlásil vodca Hizballáhu
Vodca militantného hnutia Hizballáh Naím Kásim v utorok vyhlásil, že zbrane hnutia nie sú súčasťou nadchádzajúcich rokovaní medzi Libanonom a Izraelom. Zároveň povedal, že jeho bojovníci premenia bojisko pre izraelské jednotky na „peklo“. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Nikto okrem Libanonu nemá nič spoločné so zbraňami, odbojom... ide o vnútornú záležitosť Libanonu a nie je to súčasť rokovaní s nepriateľom,“ uviedol Kásim.
Vyjadril sa tak pred tretím kolom rokovaní zástupcov Izraela a Libanonu, ktoré sa uskutoční vo štvrtok a v piatok vo Washingtone. Prvé priame rozhovory predstaviteľov obidvoch krajín sa konali v apríli. Americký prezident Donald Trump oznámil krátko po ich skončení prímerie medzi Izraelom a Libanonom.
Hizballáh odmieta priame rokovania s Izraelom a tvrdí, že ich výsledky sa hnutia netýkajú.
Kásim v utorok vyzval na „stiahnutie sa z priamych rokovaní, ktoré sú čírim ziskom pre Izrael a bezplatné ústupky zo strany libanonských predstaviteľov“.
„Sme vystavení izraelsko-americkej agresii, ktorá si chce podmaniť našu krajinu Libanon,“ tvrdí vodca militantov s tým, že hnutie sa nevzdá a Libanon bude naďalej „brániť“. „Neopustíme bojisko, zmeníme ho na peklo pre Izrael,“ dodal.
USA musia akceptovať práva Iránu, ak chcú ukončiť vojnu, uviedol predseda iránskeho parlamentu
Spojené štáty musia akceptovať „práva“ Iránu, ak chcú ukončiť vyše dvojmesačnú vojnu, uviedol v utorok predseda iránskeho parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Neexistuje žiadna alternatívna, len prijať práva iránskeho ľudu tak, ako sú stanovené v 14-bodovom návrhu. Každý iný prístup bude úplne bezvýsledný; nič, len jedno zlyhanie za druhým,“ napísal Kálíbáf na sieti X. „Čím dlhšie budú váhať a odkladať to, tým viac za to budú platiť americkí daňoví poplatníci,“ dodal.
Podrobnosti najnovšieho návrhu USA na prímerie nie sú známe, no podľa správ médií obsahuje jednostranové memorandum o porozumení s cieľom ukončiť boje a vytvoriť rámec pre rokovania o iránskom jadrovom programe.
Iránske ministerstvo zahraničných vecí v reakcii na návrh vyzvalo na ukončenie vojny na všetkých frontoch vrátane Libanonu, zastavenie americkej námornej blokády iránskych prístavov a uvoľnenie zmrazených iránskych aktív. Neuviedlo protihodnotu pre Irán.
Hovorca iránskej parlamentnej komisie pre národnú bezpečnosť uviedol, že ak by došlo k obnoveniu konfliktu, poslanci zvážia možnosť obohatenie uránu na úroveň vhodnú na výrobu zbraní. „Jednou z možností Iránu v prípade ďalšieho útoku môže byť 90-percentné obohatenie. Preskúmame to v parlamente,“ tvrdí.
Irán podľa odhadov má viac než 408 kilogramov uránu obohateného na 60 percent. Na výrobu jadrovej zbrane je potrebné obohatenie na viac ako 90 percent.
napätie prudko rastie, Trump zvažuje eskortovanie lodí a OSN varuje pred hladom
Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že prímerie medzi Spojenými štátmi a Iránom je „na masívnej podpore prístrojov“ a zvažuje obnovenie námorných eskort obchodných lodí cez Hormuzský prieliv. Teherán medzitým pohrozil tvrdou odvetou proti akejkoľvek agresii.
Spojené štáty zaviedli nové sankcie proti 12 osobám a subjektom, ktoré podľa Washingtonu pomáhali pri predaji iránskej ropy do Číny. Len niekoľko hodín predtým oznámila vlastné sankcie aj Británia.
Napätie pokračuje aj v Libanone. Libanonské štátne médiá uviedli, že izraelské útoky na mesto Kfar Dounine na juhu krajiny zabili šesť ľudí a ďalších sedem zranili, napriek pokračujúcemu prímeriu medzi Izraelom a Hizballáhom.
OSN varovala pred hroziacou humanitárnou katastrofou. Šéf pracovnej skupiny OSN Jorge Moreira da Silva upozornil, že ak sa čoskoro neobnoví preprava hnojív cez Hormuzský prieliv, desiatky miliónov ľudí môžu čeliť hladu.
„Máme pred sebou niekoľko týždňov na to, aby sme zabránili tomu, čo bude pravdepodobne masívna humanitárna kríza,“ povedal.
Šéf saudskej ropnej spoločnosti Aramco Amín Násir označil súčasnú situáciu za „najväčší energetický šok v dejinách“. Podľa neho môže návrat trhu do normálu trvať až do roku 2027 aj v prípade, že Hormuzský prieliv bude čoskoro znovu otvorený.
Ceny ropy v utorok vzrástli po stagnácii rokovaní medzi USA a Iránom. Severomorská ropa Brent sa počas ázijského obchodovania dostala nad 105 dolárov za barel, zatiaľ čo americká ropa WTI stúpla približne na 99 dolárov za barel.
spojené arabské emiráty útočili v apríli na Irán, tvrdia zdroje z Wall Street Journal
Spojené arabské emiráty (SAE) uskutočnili v apríli útoky na Irán, informoval s odvolaním sa na svoje zdroje americký denník Wall Street Journal (WSJ). Účasť SAE na vojne v Perzskom zálive dosiaľ nebola známa, píše TASR na základe správy agentúry AFP.
Denník v pondelkovom článku uviedol, že cieľom útokov SAE bola aj rafinéria na iránskom ostrove Láván a odohrali sa približne v čase, keď prezident USA Donald Trump oznamoval prímerie po piatich týždňoch leteckých úderov na islamskú republiku.
Spojené štáty útoky emirátov v tajnosti privítali, tvrdia tiež zdroje WSJ, ktorý nešpecifikoval, kedy k ním presne došlo.
kálíbáf: Irán je pripravený dať príučku akémukoľvek agresorovi
Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf v pondelok vyhlásil, že ozbrojené sily jeho krajiny sú pripravené ostro zareagovať v prípade, že Irán bude napadnutý. Reagoval tak po vyjadreniach amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý varoval, že prímerie na Blízkom východe je vo veľmi neistom stave. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP a stanice al-Džazíra.
„Naše ozbrojené sily sú pripravené reagovať a dať lekciu každému agresorovi,“ povedal Kálíbáf, ktorý pôsobil ako hlavný vyjednávač pri mierových rokovaniach s Washingtonom. „Zlá stratégia a zlé rozhodnutia vedú vždy k zlým výsledkom – svet to už pochopil,“ dodal. „Sme pripravení na všetky možnosti, budú prekvapení,“ varoval predseda iránskeho parlamentu.