v článku sa dočítate: 

• Irán v odpovedi na návrh USA žiadal koniec vojny a uvoľnenie zmrazeného majetku
• Trump odmietol reakciu Iránu na návrh USA ako neprijateľnú
• Francúzsko a Veľká Británia chcú hostiť rokovania o Hormuzskom prielive

irán v odpovedi na návrh USA žiadal koniec vojny a uvoľnenie zmrazeného majetku

Irán vo svojej „štedrej a zodpovednej“ odpovedi na návrh USA požadoval ukončenie vojny na Blízkom východe, ukončenie námornej blokády a uvoľnenie zmrazeného majetku v zahraničí, uviedol v pondelok hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.

„Nepožadovali sme žiadne ústupky. Jediné, čo sme požadovali, boli legitímne práva Iránu,“ uviedol na každotýždňovom brífingu Bakájí. Medzi požiadavkami bolo podľa jeho slov „ukončenie vojny v regióne, ukončenie americkej námornej blokády a pirátstva a uvoľnenie majetku patriaceho iránskemu ľudu, ktorý je roky neprávom zadržiavaný v zahraničných bankách“.

Americký prezident Donald Trump v nedeľu vyhlásil, že odmietol odpoveď Iránu na návrh USA a označil ju za „úplne neprijateľnú“. „Práve som si prečítal odpoveď takzvaných iránskych ‚zástupcov’. Nepáči sa mi – JE TOTÁLNE NEPRIJATEĽNÁ!“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social.

Iránska vláda pred niekoľkými dňami oznámila, že zvažuje návrh zo strany USA. Ide o 14-bodové memorandum o porozumení, ktorého cieľom je okrem iného vytvoriť rámec pre rokovania. Tie mali spočiatku trvať 30 dní a viesť k ukončeniu vojny.

Podľa medializovaných správ sa diskutuje aj o uvoľnení amerických sankcií a dohodách o budúcnosti Hormuzského prielivu. Okrem toho sa plánuje vytvoriť základ pre rokovania o iránskom jadrovom programe.

trump odmietol reakciu Iránu na návrh USA ako neprijateľnú

Americký prezident Donald Trump v nedeľu vyhlásil, že odmietol odpoveď Iránu na americký návrh na ukončenie vojny na Blízkom východe, pričom ju označil za „úplne neprijateľnú“. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Práve som si prečítal odpoveď takzvaných iránskych "zástupcov". Nepáči sa mi – JE TOTÁLNE NEPRIJATEĽNÁ!“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social bez toho, aby priblížil konkrétne časti odpovede Teheránu.

Podľa britskej spravodajskej televízie Sky News Teherán požaduje, aby bola jeho ropa vyňatá z amerických sankcií do 30 dní po uzavretí prípadnej dohody s Washingtonom o urovnaní konfliktu. Teherán zároveň požaduje okamžitý koniec vojny, odblokovanie iránskych aktív, zrušenie námornej blokády iránskych prístavov a záruky, že sa americké útoky v budúcnosti neobnovia.

Iránska vláda pred niekoľkými dňami oznámila, že zvažuje návrh zo strany USA. Ide o 14-bodové memorandum o porozumení, cieľom ktorého je okrem iného vytvoriť rámec pre rokovania. Tie mali spočiatku trvať 30 dní a viesť k ukončeniu vojny. Podľa správ z médií sa diskutuje aj o uvoľnení amerických sankcií a dohodách o budúcnosti Hormuzského prielivu. Okrem toho sa plánuje vytvoriť základ pre rokovania o kontroverznom iránskom jadrovom programe.

francúzsko a Veľká Británia chcú hostiť rokovania o Hormuzskom prielive

Spojené kráľovstvo a Francúzsko budú v utorok hostiť mnohonárodné stretnutie ministrov obrany venované vojenským plánom na obnovenie obchodných tokov cez Hormuzský prieliv, oznámila britská vláda. TASR o tom informovala podľa správy agentúry AFP.

Toto oznámenie prišlo niekoľko hodín po tom, ako Irán varoval Londýn a Paríž pred vyslaním vojnových lodí do regiónu. „Minister obrany John Healey bude spolu s francúzskou ministerkou Catherine Vautrinovou spolupredsedať prvému stretnutiu ministrov obrany viac než 40 krajín zapojených do mnohonárodnej misie,“ uviedlo v nedeľu britské ministerstvo obrany.

Virtuálne rokovanie nadväzuje na dvojdňové stretnutie vojenských plánovačov v Londýne v apríli, kde sa diskutovalo o praktických aspektoch mnohonárodnej misie vedenej Britániou a Francúzskom na ochranu lodnej dopravy v strategickom prielive po dosiahnutí trvalého prímeria.

„Premieňame diplomatickú dohodu na praktické vojenské plány s cieľom obnoviť dôveru v lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv,“ uviedol Healey.

Francúzsko aj Británia medzitým vyslali do oblasti vojenské plavidlá. Paríž nasadil jadrovú lietadlovú loď Charles de Gaulle, zatiaľ čo Londýn v sobotu oznámil vyslanie torpédoborca HMS Dragon. Obe krajiny zdôraznili, že ide o „predbežné rozmiestnenie“ pred prípadnou medzinárodnou misiou na ochranu lodnej dopravy.

Nasadenie HMS Dragon je podľa britského ministerstva obrany súčasťou „obozretného plánovania“, ktoré má zabezpečiť pripravenosť Spojeného kráľovstva pomôcť pri zabezpečení prielivu, keď to podmienky umožnia.

Iránsky štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Kazem Gharibabadi však v nedeľu varoval, že britské a francúzske vojnové lode – „alebo plavidlá akejkoľvek inej krajiny“ – sa stretnú s „rozhodnou a okamžitou odpoveďou“.

„Bezpečnosť v tomto prielive môže zabezpečiť iba Iránska islamská republika,“ povedal Gharibabadi. Francúzsky prezident Emmanuel Macron neskôr v Nairobi vyhlásil, že Francúzsko „nikdy neuvažovalo“ o námornom nasadení priamo v Hormuzskom prielive, ale o bezpečnostnej misii, ktorá by bola „koordinovaná s Iránom“. Macron zároveň zopakoval svoj nesúhlas s blokádou zo strany ktorejkoľvek krajiny a odmietol akékoľvek „mýto“ za prechod lodí strategickou vodnou cestou.

Pred začiatkom vojny medzi USA, Izraelom a Iránom 28. februára prechádzala cez Hormuzský prieliv približne pätina svetových dodávok ropy. Konflikt však dopravu výrazne obmedzil, keď Irán prieliv z veľkej časti uzavrel, čo spôsobilo turbulencie na globálnych trhoch a rast cien ropy. Spojené štáty následne reagovali vlastnou blokádou iránskych prístavov.