celosvetové vojenské výdavky dosiahli v roku 2025 rekordných takmer 2,9 bilióna dolárov (2,48 bil. eur). Išlo o 11. ročný nárast po sebe, podnecovaný konfliktami a geopolitickým napätím, vyplýva z výročnej správy Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) zverejnenej v pondelok. TASR o tom informuje podľa agentúry APF.
Najviac na svoje armády vynaložili Spojené štáty, Čína a Rusko, ktorých výdavky dosiahli spolu 1,48 bilióna dolárov.
V porovnaní s rokom 2024 vzrástli svetové vojenské výdavky po zohľadnení inflácie o 2,9 percenta napriek poklesu v USA, ktorý vykompenzovali zvýšenia v Európe a Ázii, ukázala správa.
USA vynaložili vlani 954 miliárd dolárov, čo je o 7,5 percenta menej než v roku 2024. Dôvodom je najmä neschválenie novej vojenskej pomoci pre Ukrajinu v roku 2025. Očakáva sa však opätovný nárast, pretože Kongres na rok 2026 schválil sumu bilión dolárov, ktorá by sa v roku 2027 mohla zvýšiť až na 1,5 bilióna, ak prejde rozpočtový návrh prezidenta Donalda Trumpa.
Hlavným "motorom" globálneho nárastu bola Európa, kde sa výdavky zvýšili o 14 percent na 864 miliárd dolárov (738 mld. eur).
Nemecko ako krajina so štvrtými najvyššími výdavkami posilnilo vojenské náklady o 24 percent na 114 miliárd dolárov. Španielsko zaznamenalo 50-percentný nárast na 40,2 miliardy dolárov, čím jeho vojenské výdavky presiahli dve percentá HDP po prvý raz od roku 1994.
Viac financií na vojenské účely vynaložili aj Rusko a Ukrajina. Výdavky Ruska sa zvýšili o 5,9 percenta na 190 miliárd dolárov, čo predstavovalo 7,5 percenta HDP. Ukrajina posilnila výdavky o 20 percent na 84,1 miliardy a teda až 40 percent HDP.
.vysvetlenie Maríny Gálisovej:
Je také klišé, že vojny vznikajú vtedy, keď sa najviac zbrojí, pretože vraj „treba tie zbrane využiť, aby sa vzápätí mohli vyrobiť nové.“ Kto tomu verí, považuje globálne zvyšovanie vojenských výdavkov za zlú správu. To klišé však nie je pravdivé.
Po prvé, vojny nevznikajú z nadbytku zbraní, ale z nadbytku arogancie, s akou útočí agresor na slabšieho. Vo všetkých vojnách, ktoré ešte máme v akej-takej živej pamäti, to bolo tak. A tak je to aj vo vojne na Ukrajine, ktorú začalo Rusko.
Po druhé, vojny sa ukončujú tým, že agresor je vojensky porazený, inak v skutočnosti nekončia nikdy. A na to, aby bol agresor porazený, musia byť vyrobené a použité zbrane. Podstatné je, kto teraz najviac zbrojí. A navýšenie, o ktorom dnes hovoríme, vytvorila Európa, čo je dobre, pretože Európa si desiatky rokov vyberala takú mierovú dividendu, tak málo sa pripravovala na obranu a celkovo tak málo počítala s negatívnymi scenármi vývoja, že rázny odklon od tohto uvažovania bol nevyhnutný.
Áno, je problém, že zbrojí aj Rusko, ale tam je dôležité, aby všetci, ktorí sú proti Rusku, zbrojili viac. (Podobne ako za studenej vojny.) A tiež je problém, že zbrojí aj Čína, ale tam je dôležité presne to isté – aby neprestala zbrojiť Amerika a aby čím viac zbrojila Európa. Falošný pacifizmus nepomôže nikomu, iba Rusku (tak ako za studenej vojny falošný pacifizmus časti západnej verejnosti pomáhal Sovietskemu zväzu, za ktorého peniaze sa organizovali v západnej Európe komické pochody proti americkým základniam a raketám). Zbrane sú potrebné, zbrojenie je nevyhnutné, dôležité je ale to, kto zbrojí a na aký účel tie zbrane využíva.
Na Blízkom východe vojenské výdavky napriek pretrvávajúcemu napätiu vzrástli len mierne o 0,1 percenta na celkových 218 miliárd dolárov. Väčšina krajín ich zvýšila, no Izrael a Irán zaznamenali zníženie.
V Iráne výdavky klesli o 5,6 percenta na 7,4 miliardy dolárov, čo je však dôsledok vysokej ročnej inflácie 42 percent. V nominálnom vyjadrení by sa tieto financie zvýšili.
Pokles Izraela o 4,9 percenta na 48,3 miliardy dolárov odráža zníženú intenzitu vojny v Pásme Gazy po prímerí z januára 2025, vysvetlili autori správy SIPRI, poukázali však na to, že izraelské výdavky boli stále o 97 percent vyššie než v roku 2022.
V regióne Ázie a Oceánie dosiahli vojenské výdavky 681 miliardy dolárov, čo je nárast o 8,5 percenta oproti roku 2024. Čína, ktorej výdavky rastú každoročne už tri desaťročia, vynaložila vlani na armádu odhadovaných 336 miliárd dolárov.
Japonsko zvýšilo vojenské výdavky o 9,7 percenta na 62,2 miliardy dolárov, čo predstavuje 1,4 percenta HDP - najvyšší podiel od roku 1958. Taiwan posilnil svoje výdavky o 14 percent na 18,2 miliardy dolárov.