americký prezident Donald Trump je pripravený „prevziať“ Kubu, ktorá sa v dôsledku desaťročia trvajúceho amerického embarga aj Trumpovej ropnej blokády nachádza v hlbokej sociálno-ekonomickej kríze s nedostatkom základných tovarov, pohonných hmôt a masívnych výpadkov elektrickej energie.
„Celý život počúvam o Spojených štátoch a Kube. Kedy to Spojené štáty urobia?“ povedal v pondelok Trump novinárom v Bielom dome. „Verím, že budem mať tú česť prevziať Kubu.“
Havana čelí obrovskému tlaku potom, ako Trumpova administratíva zosilnila sankcie a po zosadení venezuelského prezidenta Nicolása Madura, hlavného spojenca Kuby, ostrov kompletne odstrihla od ropy. Od 9. januára ostrov podľa miestnych úradov nedostal žiadne dodávky, čo tvrdo zasiahlo energetiku aj leteckú dopravu a spôsobilo ďalší úder cestovnému ruchu.
vysvetlenie Maríny Gálisovej
V prvom rade treba povedať, čo znamená táto agentúrna správa na úplne podstatnej úrovni. Začína sa totiž tvrdeniami, ktoré nie sú pravdivé, ale poukazujú na hlbokú pravdu. Tie znejú: „Americký prezident Donald Trump je pripravený „prevziať“ Kubu, ktorá sa v dôsledku desaťročia trvajúceho amerického embarga aj Trumpovej ropnej blokády nachádza v hlbokej sociálno-ekonomickej kríze s nedostatkom základných tovarov, pohonných hmôt a masívnych výpadkov elektrickej energie.“ Toto je lož. Kuba nie je v hlbokej sociálno-ekonomickej kríze v dôsledku desaťročia trvajúceho amerického embarga a Trumpovej ropnej blokády. Kuba je v hlbokej kríze preto, že tam trvá komunistická diktatúra, ktorá okrem toho, že utláča svojich občanov a pošliapava im základné ľudské práva, je aj ekonomicky neefektívna. Dobre vieme, že jej ekonomika sa v dôsledku riadenia štátom rozpadala už dávno – za môjho detstva v osemdesiatych rokoch sa odtiaľ na pokyn Sovietskeho zväzu dovážali akurát tak nechutné pomaranče. Ako je možné, že v slobodnom svete vznikajú vo svetových agentúrach takéto tvrdenia? Ako je možné, že ich bez hanby preberie agentúra v krajine ako Slovensko, ktorá sama zažila neefektívnu komunistami riadenú ekonomiku, čo spôsobila ľuďom chudobu, rozkradla a prehajdákala národné bohatstvo (to všetko na dôvažok k potláčaniu ľudských práv)? Ako je možné, že takto sa reprodukujú lži? Nuž tak, že sme so západnou demokraciou a západnou trhovou ekonomikou prevzali od Západu aj prevažujúce etatistické a ľavicové a antiamerické nazeranie západných intelektuálov na svet – asi by sme to mohli brať ako znak, že ozaj patríme k Západu, ale práve tento znak nie je nič, o čo sa treba snažiť. Toto je jeden fakt a jeden význam tejto agentúrnej správy. Značne smutný. No a potom je tu ďalší fakt a význam tejto agentúrnej správy – že stav Západu je taký, že prezident najmocnejšej západnej krajiny povie, že Kubu „prevezme“. Nepovie, že tam umožní nástup demokracie a spravodlivosti a ľudských práv. Jemu samému sú totiž tieto hodnoty buď jedno, alebo sú mu hlboko nesympatické. Ako presne to prevzatie bude vyzerať, zostáva v hmle budúcnosti a Trumpovej vrtošivosti – aj teraz Kubu spomína najmä preto, aby sa mohol chváliť, že zase niečo „rieši“, keďže ho, ako priznal, prekvapilo, že iránsky režim ešte nekapituloval.
Najhoršie je, že desaťročia trpiaci obyvatelia Kuby majú pred sebou dve možnosti: jednou je dožiť život pod diktatúrou bez práv a v chudobe. Druhou je stať sa – čím? Kolóniou Trumpa a jeho ministra zahraničia Marca Rubia? A to je ešte pochybné, či vôbec dostanú na výber. Keby na výber dostali, asi by si mnohí zvolili to druhé a vôbec sa im to nedá zazlievať. Je to hanba a vina Západu, že preň hodnoty ako demokracia, ľudské práva a sloboda strácajú na cene, a že ich devalvujú rovnako antiamerickí táraji ako MAGA šialenci.
„Či ju oslobodím alebo prevezmem – úprimne, myslím si, že s ňou môžem urobiť čokoľvek. Je to teraz veľmi oslabený štát,“ vyhlásil Trump v čase, keď kubánska štátna energetická spoločnosť UNE oznámila „kompletný kolaps“ elektrickej prenosovej sústavy.
Denník The New York Times s odvolaním sa na anonymné zdroje informoval, že predstavitelia Trumpovej administratívy naznačili kubánskym činiteľom, že USA chcú, aby bol prezident Miguel Díaz-Canel odstavený od moci.