iránske bezpečnostné zložky zadržali niekoľko predstaviteľov Reformného frontu, ktorý je združením zastrešujúcim reformných a umiernených politikov v Iráne. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru DPA a spravodajské weby The Times of Israel (TOI) a Deutsche Welle (DW).
Medzi zadržanými je líderka Reformného frontu Azar Mansúríová, bývalý námestník ministra zahraničných vecí za éry exprezidenta Muhammada Chatámího Mohsen Amínzáde a politik Ebráhím Asgharzáde, ktorý sa v roku 1979 zúčastnil na vtrhnutí do komplexu americkej ambasády v Teheráne.
Na základe vyhlásenia teheránskej prokuratúry, citovaného štátnou agentúrou IRNA, úrady zadržali štyri osoby a ďalšie predvolali na výsluch. Všetci sú podozriví z „organizovania a páchania aktivít smerujúcich k narušeniu politickej a spoločenskej situácie“ v Iráne. Ich konanie údajne priamo súviselo s vojenskými hrozbami zo strany USA a Izraela.
Akú podporu má reformistické hnutie, ktoré v prezidentských voľbách 2024 vo veľkej miere podporovalo súčasného iránskeho prezidenta Masúda Pezeškijána, však podľa DW nie je jasné.
vysvetlenie Maríny Gálisovej
Iránski ajatolláhovia kráčajú po úzkej ceste. Rozhodli sa brutálne potlačiť protesty proti svojmu režimu a zabili pri tom viac ako 30 tisíc ľudí. Ešte kým protesty vrcholili a zabíjanie prebiehalo v najvyšších obrátkach, americký prezident tweetoval, že "pomoc je na ceste" – tweetoval ako takmer vždy prehnane a bez kontaktu s realitou. Potom Američania do blízkosti Iránu stiahli vysoký počet vojenských zariadení vrátane lietadlovej lode USS Abraham Lincoln. Hrozbou použitia tejto vojenskej sily donútili iránsku teokraciu, aby rokovala o ústupkoch. Tá sa však zúfalo potrebuje udržať, lebo ak raz padne, bude koniec a ľudia s ňou spriaznení ponesú následky. A tak iránski vládnuci ajatolláhovia držia zdanie, že ich režim je legitímny a že protesty, proti ktorým zakročili a stále zakročujú, nie sú výsledkom oprávnenej nespokojnosti ľudí s diktatúrou, ale dielom krajín, ktoré vyhlasujú za diabolské – USA a Izraela.
V tomto zmysle možno vnímať zatýkanie opozície, ktoré teraz prebehlo: Iránski ajatolláhovia ním chcú dať najavo, že sa neboja ani opozičných lídrov, ani bežných ľudí, ktorí majú teokracie plné zuby, a ani Američanov. V skutočnosti ich brutálna reakcia svedčí práve o strachu – z opozície, z občanov aj z Ameriky. Lebo, ako podotýka americký historik a odborník na totality Stephen Kotkin, diktatúra je práve v záverečných fázach svojej existencie zároveň najkrehkejšia, aj najbrutálnejšia. Pravda je jednoznačná, i keď obklopená krvou: Iránsky režim ešte nikdy nebol taký slabý ako dnes.
K zadržaniu skupiny proreformných politikov došlo mesiac po masových protestoch, ktoré v Iráne vypukli koncom decembra 2025 pre prehlbujúcu sa hospodársku krízu a rýchlo sa rozšírili po celej krajine ako odpor proti autoritárskej vláde. Nepokoje eskalovali počas nocí 8. a 9. januára, keď sa odohrali brutálne zásahy bezpečnostných zložiek proti protestujúcim. O život prišli tisíce ľudí.
Iránske úrady toto použitie sily obhajujú s tvrdením, že eliminovali „žoldnierov najatých úhlavnými nepriateľmi – Spojenými štátmi a Izraelom“.
Túto oficiálnu verziu udalostí v Iráne verejne kritizovalo niekoľko popredných novinárov a reformistických politikov, ktorí sa tak vystavili možnému stíhaniu, doplnila DPA.
Reformný front bol vo svojich vyjadreniach voči Teheránu tiež veľmi tvrdý: už po 12-dňovej vojne proti Izraelu reformisti varovali, že v Iráne nebudú prijaté zásadné reformy a krajinu čaká „postupný kolaps,“ doplnil TOI. Po protestoch, ktoré sa v Iráne udiali na prelome rokov 2025-26, Reformný front vyzval iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, aby odstúpil.
V snahe odradiť ľudí od ďalších protestov iránske úrady spustili v januári masové zatýkanie a zastrašovanie, ktoré viedlo podľa niektorých zdrojov k zadržaniu desaťtisícov ľudí.