európska únia dáva najavo, že už nechce stáť bokom. Po tom, čo ju Biely dom vynechal z citlivých rozhovorov s Moskvou o budúcnosti Ukrajiny, sa Európania rozhodli vrátiť k rokovaciemu stolu vlastnou cestou. A tou je tá najväčšia finančná páka, akú majú k dispozícii – aktíva Ruskej centrálnej banky v hodnote 210 miliárd eur, ktoré boli od februára 2022 zmrazené v rámci sankcií EÚ.
EÚ pripravuje mechanizmus, ktorý nemá v Únii obdobu. Ruské aktíva chce využiť na bezúročnú pôžičku pre Ukrajinu, určenú na financovanie jej vojenských a finančných potrieb v rokoch 2026 a 2027 – a možno aj dlhšie. Kyjev by ju splácal až po tom, čo Moskva ukončí agresiu a oficiálne prevezme zodpovednosť za spôsobené škody.
Plán, pripravovaný od septembra, takmer putoval mimo európsku kontrolu, keď sa objavil tajný 28-bodový návrh mierového plánu, ktorý spoločne pripravili predstavitelia USA a Ruska. Obsahoval kontúry povojnového usporiadania, pričom pre Európanov bol až šokujúco výhodný pre Moskvu. „Zďaleka to nebola mierová dohoda, ale skôr predohra ku kapitulácii,“ napísal web euronews.com.
Kontroverzný bod 14 v pláne vyvolal u Európanov prekvapenie a hnev, pretože navrhoval rozdelenie zmrazených ruských aktív do dvoch samostatných investičných nástrojov, ktoré by umožnili Washingtonu aj Moskve komerčne profitovať. Namiesto platenia reparácií by tak Kremeľ mohol dosahovať finančný zisk. Bod 14 tiež poukázal na to, ako americká administratíva pod vedením prezidenta Donalda Trumpa čoraz viac vníma zahraničnú politiku cez komerčnú optiku.
.vysvetlenie Maríny Gálisovej:
Všetko v úmysloch Európskej únie, ktoré sa týkajú ruských zmrazených aktív, je v poriadku, okrem načasovania, nerozhodnosti a dlhodobého podliehania kšeftom a zbabelcom.
Po prvé, neprestávam žasnúť, že sa stále ešte len diskutuje o tom, kedy a ako pomôcť Ukrajine prežiť za ruské peniaze, teda za peniaze agresora, ktorý ju chce zničiť. Táto záležitosť mala byť vyriešená dávno, pretože napadnutá krajina má automaticky morálne právo dostať k dispozícii peniaze, ktoré zmrazili tomu, kto ju napadol. (Alebo mal niekto predstavu, že ruské zmrazené peniaze si pekne počkajú, až Rusko vojnu prehrá, alebo bude prinútené k jej ukončeniu inak? A potom si ich Rusko pekne vyzdvihne a využije na obnovu zdrojov, ktoré v agresívnej vojne úplne dobrovoľne premrhalo?)
Po druhé, je maximálne absurdné, že sa doteraz dovolilo, aby odovzdaniu ruských aktív Ukrajine stálo v ceste Belgicko, malá krajina s malým vplyvom, ktorá ale z ruských peňazí dlhodobo profituje, a keď sa toto porovná s jej príspevkom k pomoci Ukrajine, tak vyjde najavo, že Ukrajine pomáha menej, ako zarába na ruských peniazoch. Suma sumarum, Belgicko zarába na ruskej agresii.
Po tretie, je zbytočné vymýšľať rôzne mechanizmy, ako tieto peniaze Ukrajine odovzdať a nenahnevať Rusko ani Belgicko. Rusko aj Belgicko sa hnevá tak či onak a je to úplne irelevantné.
A čo je relevantné? Aby Ukrajina tú vojnu neprehrala a nepadla, lebo v tom prípade prehrá a padne celá Európa. Dať Ukrajincom ruské peniaze čím skôr je teda nielen morálne správne, ale aj výhodné pre Európu.
A ešte poznámka na okraj k role Američanov. Keď som sa minule zhovárala s Timom Ashom, britským ekonómom, ktorý roky kampaňuje za to, aby ruské peniaze šli na konto Ukrajiny, nebol úplne presvedčený o tom, že za belgickým váhaním odovzdať tie peniaze je Trump. Dnes by, myslím, tú istotu mal. Trump chce jednoducho časť tých aktív pre seba - biznis namiesto geopolitiky. Ponaučenie? Trumpovi nemožno veriť, že čokoľvek myslí inak ako biznisovo. A treba o ňom vedieť, že bude obchodovať pokojne aj so samotným diablom. Európa urobila chybu, že o ruských aktívach nerozhodla ešte pred Trumpovým nástupom, stále ju však môže napraviť. Prijatím navrhovaného zákona o ruských aktívach by sa k tomu aspoň priblížila.
Únik dokumentu ešte viac zomkol európsky blok. Nemecký kancelár Friedrich Merz varoval, že aktíva nemôžu byť predmetom rozhodovania tretích krajín. „Ak to myslíme vážne, nemôžeme nechať neeurópske štáty rozhodovať o tom, čo sa stane s finančnými zdrojmi agresorského štátu, ktoré boli zákonne zmrazené v rámci jurisdikcie nášho vlastného právneho štátu a v našej vlastnej mene,“ povedal Merz.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová medzitým predstavila legislatívny balík, ktorý má celý mechanizmus uviesť do praxe. Jeho najvýraznejším prvkom je nový zákon zakazujúci vrátenie aktív Rusku, čo je akási nadstavba existujúcich sankcií, ktorá má vytvoriť právnu istotu.
Zákaz je postavený na článku 122 zmlúv EÚ, používanom v krízových situáciách. To znamená, že jeho schválenie vyžaduje kvalifikovanú väčšinu, nie jednomyseľnosť – čím sa minimalizuje riziko, že celý proces zablokuje jedna krajina. Proti použitiu zmrazených ruských aktív zatiaľ stále protestuje Belgicko, v ktorom sídli medzinárodná depozitná spoločnosť Euroclear – hlavný správca väčšiny ruských aktív.
Podľa návrhu by sa aktíva mohli uvoľniť iba vtedy, ak Rusko prestane predstavovať „podstatné riziká“ pre európsku ekonomiku a vyplatí reparácie Ukrajine bez následkov pre EÚ. Aj vtedy by ich odblokovanie musela schváliť opäť kvalifikovaná väčšina. Prakticky to znamená, že ruské aktíva zostanú zmrazené na neurčito a pokusy o taktiku „rozdeľuj a panuj“ sa stanú neefektívnymi.
Jasná je tiež symbolika týchto krokov. Európska únia odmieta prenechať rozhodovanie Washingtonu či Moskve. V hre je nielen 210 miliárd eur, ale aj dôveryhodnosť Európy ako geopolitického hráča – a jej miesto pri rokovaniach o ukončení najväčšej vojny na kontinente od roku 1945.