Poukázala v nej na pokrok Ukrajiny v kľúčových reformách a jej silné odhodlanie pokračovať na ceste do Európskej únie. Najpokročilejšou krajinou v procese pristupovania do EÚ je Čierna Hora, informuje o tom TASR.
„Kroky, ktoré už boli podniknuté (od posilnenia protikorupčných opatrení po zlepšenie verejnej správy), vytvárajú základy pre obnovu a otvárajú priestor pre väčšie zapojenie súkromného sektora,“ uviedla EK v správe o pokroku Ukrajiny. Nevyhnutné je podľa nej zachovanie tohto tempa a zabránenie riziku ústupku najmä v oblasti boja proti korupcii.
„Významný pokrok bol dosiahnutý aj v postupnej integrácii do jednotného trhu, čo už teraz približuje Ukrajinu k EÚ,“ pokračovala výročná správa.
Čierna Hora otvorila všetkých 33 preverených rokovacích kapitol a sedem je dočasne uzavretých. Od poslednej správy sa konali dve medzivládne konferencie, na ktorých boli dočasne uzavreté štyri nové kapitoly, keďže Čierna Hora splnila uzatváracie kritériá. „To robí z Čiernej Hory najpokročilejšou krajinou v procese pristupovania do EÚ,“ vyhlásila EK. Kľúčové pre ďalší pokrok zostáva zachovanie pevnej európskej strategickej orientácie.
Európska rada podľa správy EK v júni a októbri 2024 dospela k záveru, že postup gruzínskych orgánov ohrozuje európsku cestu krajiny a de facto zastavil proces pristúpenia. „Gruzínsko zažilo vážny demokratický ústup, pričom došlo k rýchlemu erodovaniu právneho štátu a zásadné práva boli výrazne obmedzené,“ uviedla EK. Poukázala na systematické represívne opatrenia orgánov, ktoré podľa nej neprijali žiadne kroky na zvrátenie svojho postupu a návrat krajiny na európsku cestu.
„Väznenie popredných opozičných predstaviteľov, spolu s vyhlásením vládnucej strany o zámere zakázať niektoré opozičné strany a súvisiace osoby, predstavuje priame ohrozenie demokratického pluralizmu,“ dodala EK.
Moldavsko podľa EK pokročilo na svojej ceste k členstvu v eurobloku „zrýchleným tempom a výrazne prehĺbilo svoju spoluprácu s EÚ napriek neustálym hybridným hrozbám a pokusom destabilizovať krajinu a jej európsku orientáciu“. Odhodlanie Moldavska podľa nej potvrdili aj septembrové parlamentné voľby. Júlový prvý summit Moldavsko-EÚ otvoril novú úroveň integrácie a spolupráce.
Srbsko otvorilo 22 z 35 kapitol rokovaní, z ktorých dve sú dočasne uzavreté. „Orgány naďalej deklarujú členstvo v EÚ ako svoj strategický cieľ, avšak skutočné tempo implementácie reforiem sa významne spomalilo,“ uviedla EK v správe. Konštatovala, že Srbsko musí realizovať dôveryhodné reformy vo všetkých oblastiach a musí tiež prevziať oveľa väčšiu zodpovednosť za proaktívnu a objektívnejšiu komunikáciu o svojom procese prístupu do EÚ a vyvarovať sa protieurópskej rétoriky.
EK konštatuje, že v srbskej spoločnosti sa prehĺbila polarizácia spoločnosti v súvislosti s masovými protestami, ktoré prebiehajú od novembra 2024. Protesty podľa nej „odrážajú sklamanie občanov z korupcie a vnímaného nedostatku zodpovednosti a transparentnosti, sprevádzané prípadmi nadmerného použitia sily proti protestujúcim a tlakom na občiansku spoločnosť“.
Hodnotiaca správa sa zaoberala aj Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Kosovom, Tureckom a Severným Macedónskom.