víťazom poľských prezidentských volieb sa v noci na pondelok po sčítaní všetkých volebných okrskov stal kandidát opozície Karol Nawrocki so ziskom 50,9 percenta hlasov. Kandidát vládnej Občianskej koalície Rafal Trzaskowski skončil na druhom mieste so ziskom 49,1 percenta hlasov. TASR informuje podľa agentúr APA, DPA a poľských médií.
Prvé odhady exit poll bezprostredne po uzatvorení volebných miestností ukazovali opačný výsledok a tesný náskok pripisovali primátorovi Varšavy Trzaskowskému.
V priebehu sčítania hlasov sa Nawrocki dostal počas noci na pondelok do vedenia, jeho náskok sa ale postupne znižoval. Nawrockého za víťaza rozhodujúceho druhého kola poľských prezidentských volieb však už pred sčítaním všetkých okrskov označili napríklad noviny Rzeczpospolita a spravodajský portál Onet.pl.
Ani jeden z kandidátov sa k výsledkom počas noci nevyjadroval, hoci Trzaskowski hneď po skončení volieb deklaroval víťazstvo a poďakoval sa za podporu. Nawrocki pritom tiež vyhlásil, že verí vo svoje víťazstvo.
Po sčítaní všetkých hlasov štátna volebná komisia oznámila, že Nawrocki porazil svojho súpera Rafala Trzaskowského, ktorý získal 49,11 percenta hlasov. Volebná účasť v druhom kole dosiahla 71,63 percenta.
komentár Maríny Gálisovej
Poľské prezidentské voľby dopadli tesne, rozdiel medzi dvoma kandidátmi, ktorí prešli do druhého kola bol rádovo niekoľko stotisíc hlasov, čo pri 36-miliónovej populácii Poľska predstavuje minimum. Karol Nawrocki zvíťazil pri rekordne najvyššej volebnej účasti v dejinách prezidentských volieb. A získal číselne najviac hlasov po prvom demokraticky zvolenom postkomunistickom prezidentovi Lechovi Walesovi v roku 1990. Ale vyhral s rozdielom len niečo vyše percenta a práve vysoká volebná účasť napovedá, že je to veľmi reálny obraz napoly rozseknutej poľskej spoločnosti.
Znamenať to bude jednak to, že vláda bude v niektorých témach, tých viac liberálnych, paralyzovaná, pretože prezidentovo veto sa dá v Poľsku prelomiť len dvojtretinovou väčšinou hlasov v parlamente, a tú vládna koalícia nemá. To môže spôsobiť, že vládna koalícia realizuje ešte menej zo svojho programu ako doteraz – a už to, že doteraz nerealizovala dosť, od nej niektorých voličov odradilo. Ale môže to priniesť aj väčšie zomknutie sa širokej a pestrej vládnej koalície (samozrejme len za predpokladu, že jej konzervatívnejšia časť nezačne pozerať už na budúcu spoluprácu s PiS).
Posilnenie PiS, ktorej kandidát na prezidenta vyhral a ktorá má autoritárske sklony, nie je v kontexte Strednej Európy, nakazenej vírusom populizmu, dobrou správou. Ale ak sa pozrieme na to, čo je životne najdôležitejšie, a čo by nás malo všetkých najviac zaujímať, tak v poľskej zahraničnej politike sa veľké zmeny nečakajú. Lebo aj tzv. národne orientovaní Poliaci a aj populisticky zameraní poľskí politici majú väčšinovo jasno v tom, že Rusku sa treba rázne postaviť a brániť. Budovanie poľskej obrany zoči-voči budúcej ruskej agresii a pomoc ukrajinskej obrane zoči-voči aktuálnej ruskej agresii na programe zostane.