Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Jedenásť krajín vrátane Slovenska splnilo dvojpercentný výdavkový cieľ NATO – čo to znamená podľa redakcie .týždňa

.tasr .juraj Petrovič .tomáš Zálešák .svet

Cieľ NATO splnili okrem Slovenska aj Veľká Británia, USA, Poľsko, Dánsko, Fínsko, Grécko, Maďarsko a tri pobaltské štáty Estónsko, Litva a Lotyšsko.

Jedenásť krajín vrátane Slovenska splnilo dvojpercentný výdavkový cieľ NATO – čo to znamená podľa redakcie .týždňa SITA/AP Photo/Virginia Mayo

slovensko je medzi 11 z 31 členských krajín Severoatlantickej aliancie, ktoré vlani splnili cieľ výdavkov na obranu vo výške najmenej dvoch percent HDP stanovený v roku 2014. Vyplýva to z výročnej správy, ktorú vo štvrtok predstavil v Bruseli generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Lídrom bolo Poľsko s výdavkami na obranu vo výške 3,92 percenta HDP. Predbehlo tým aj Spojené štáty, ktoré v roku 2023 podľa najnovších prepočtov vynaložili na obranu 3,24 percenta HDP.

DPA konštatuje, že tieto údaje sú brizantné v súvislosti s vysoko pravdepodobným návratom Donalda Trumpa do Bieleho domu po novembrových prezidentských voľbách v USA. Počas svojho prvého funkčného obdobia v rokoch 2017 - 2021 Trump opakovane kritizoval príliš nízke výdavky európskych spojencov na obranu a dokonca pohrozil vystúpením USA z Aliancie. Počas nedávneho predvolebného vystúpenia Trump povedal, že v prípade útoku Ruska nepomôžu USA spojencom s nízkymi výdavkami na obranu.

Na konci rebríčka výdavkov sú krajiny ako Španielsko (1,24 percenta), Belgicko (1,21 percenta) a Luxembursko (1,01 percenta). Nemecko dosiahlo kvótu 1,66 percenta.

Stoltenberg pri predstavovaní správy privítal, že rok 2023 bol deviatym po sebe s rastúcimi výdavkami členských krajín NATO na obranu. Uviedol, že v roku 2024 spojenci NATO v Európe investujú do obrany celkovo 470 miliárd dolárov, čo po prvýkrát predstavuje dve percentá ich kombinovaného HDP. Tento rok splnia dvojpercentný cieľ dve tretiny krajín, zatiaľ čo v roku 2014 to boli iba tri, pripomenul Stoltenberg.

vysvetlenie Juraja Petroviča

11 z 31 krajín je stále veľmi málo. Je dobre, že práve väčšina krajín na východnom krídle aliancie svoj záväzok splnila. Ukazuje to, že okrem pomoci Ukrajine si väčšina týchto krajín uvedomuje, že ich bezpečnosť závisí na funkčnosti NATO. A to bez plnenia záväzkov, vrátane finančných, nie je možné. 

Dá sa očakávať, že Donald Trump bude tento fakt interpretovať tak, že 20 z 31 krajín, čo je takmer 65 %, si záväzky nesplnilo. A bude mať pravdu. Bez ohľadu na jeho inak absolútne neakceptovateľné reči o tom, že povie Rusom, nech si s Európou robia, čo chcú.

Zaujímavé je, že aj Maďarsko, ktorého premiér Viktor Orbán má často vyjadrenia, ktoré nie sú v súlade s postojmi NATO, si svoju povinnosť v minulom roku splnilo. Slovensko tak urobilo v roku, keď bola pri moci zväčša minulá vláda. Bude dôležité sledovať, či Fico v tejto politike bude pokračovať, alebo sa aj tu priority zmenia v prospech rozdávania paberkov voličom. Doterajšia rozpočtová „disciplína“ štvrtej Ficovej vlády svedčí skôr o druhej možnosti. 

 

vysvetlenie Tomáša Zálešáka

Obe správy sú nepochybne dobré správy: že výdavky európskych spojencov NATO do spoločného rozpočtu v celkovom súčte konečne dosiahli 2 percentá z ich kombinovaného HDP; a že spomedzi 31 členských štátov NATO sa Slovensko nachádza medzi 11 krajinami, ktoré splnili dohodnutú výšku príspevku 2 percent zo svojho HDP. Poľsko svojím podielom dokonca o málo predstihlo USA (hovoríme o podiele z vlastného HDP, nie o absolútnej hodnote).

Ale skôr, než niekto začne uvoľňovať zátku na fľaši šampanského, treba pripomenúť, že toto „víťazstvo“ nie je nič iné, než – návrat k dávno dohodnutej norme. Poľsko a niektoré východoeurópske členské krajiny v tom prejavujú viac ochoty a obetujú viac než niektoré zo starších, etablovanejších a bohatších. S istým poľutovaním treba konštatovať, že ku krajinám, ktoré dohodnutý podiel doposiaľ nenapĺňajú, patrí aj Nemecko: hospodárska veľmoc, nehovoriac o iných aspektoch jeho strategického významu.

Zvyšovanie celkových výdavkov európskych spojencov NATO síce nemusí umlčať všetky izolacionistické argumenty možného víťaza budúcich prezidentských volieb v USA. Ak však už nič iné, odoberá aspoň časť ich presvedčivosti. Škoda, že sa tak nestalo skôr. Bolelo by to (nás, Európanov) menej a dozaista by to nepoškodilo vzťahy medzi Európou a USA, bez ktorých prítomnosti je aliancia nepredstaviteľná. NATO ako spojenecká zmluvná organizácia samozrejme musí zvládať vlastné krízové stavy – ako v minulosti, tak aj dnes. To samo osebe nemusí byť tragédia. Problémom je, že aliancia hrá o čas. Nejde len o zvládnutie vnútorných odstredivých síl. Ide aj o obnovenie akcieschopnosti smerom navonok, aj obnovenie presvedčivosti jej odstrašujúceho potenciálu. Obnovenie výdavkov európskych spojencov na obranu v dohodnutej výške je len nevyhnutnou podmienkou, nie konečným naplnením tohto cieľa. ... Nie, nezabudol som na posledné výsledky slovenských volieb. Ani na tie nadchádzajúce, prezidentské.

Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.

Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite