vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti (lepšie známy ako HIV) predstavuje významný problém pre celé ľudstvo – od Chartúmu po New York. Aj napriek tomu, že dnes máme k dispozícii viacero liekov, ktoré dokážu blokovať množenie tohto vírusu v ľudskom organizme, definitívne vyliečenie HIV infekcie nie je za bežných okolností zatiaľ možné.
S cieľom vyriešiť tento odveký problém s výskumom a vývojom liekov proti HIV sa tím vedcov z Lekárskej fakulty Lewisa Katza na Nebraskej univerzite rozhodol využiť technológiu CRISPR-Cas9 na „vystrihnutie“ HIV z ľudského organizmu. Po infekcii HIV sa totiž DNA tohto vírusu integruje do hostiteľských génov, čo vírusu umožňuje začať sa množiť aj po tom, čo antivirotiká odstránili všetky existujúce vírusové častice v ľudskom organizme.
Uchovávanie svojho genómu v rámci toho ľudského funguje pre HIV ako dômyselná poistka obsahujúca návod na výrobu nových vírusových častíc v prípade, že tie pôvodné boli inaktivované. Pacienti a pacientky s HIV tak musia užívať antivirotiká po zvyšok svojho života alebo aspoň pokým ich DNA obsahuje genetickú informáciu HIV. Tu ale na scénu prichádza práve nástroj CRISPR-Cas9. Ten dokáže nájsť úseky HIV v DNA v ľudskom genóme a podobne ako nožnice „vystrihnúť“ genetickú informáciu tohto vírusu.
Táto myšlienka sa však ukazuje ako veľmi efektívna aj v praxi. Práve vyššie spomenutý tím vedcov demonštroval účinnosť CRISPR-u pri „vystrihovaní“ genetickej infekcie HIV z hostiteľského genómu. Jediným problémom, ktorý aktuálne spomaľuje túto technológiu, je dodávanie terapie do cieľových buniek. Vedci totižto na dodávanie CRISPR-u do buniek použili adenovírusové vektory, ktoré sa, žiaľ, nedokážu dostať do všetkých buniek. To má za následok opätovné vzplanutie HIV infekcie u niektorých experimentálnych zvierat.
Okrem využitia biologických genetických nožníc v podobe CRISPR sa však dnes na liečbu HIV infekcií naskytajú aj ďalšie génové terapie. Jednou z nich je aj liek od spoločnosti Excision BioTherapeutics, ktorý sa aktuálne nachádza v skorých fázach klinického skúšania. Aj napriek tomu, že dnes ešte stále nemáme definitívny liek na HIV, dúfajme, že aj vďaka rapídnemu pokroku v bioinžinierstve sa to čoskoro zmení.
Tento príspevok vyšiel v spolupráci s Matúšom Mlynárom, študentom Erazmovej Univerzity v Rotterdame.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.