sú, čím sú: žánrovky, historická romantická dráma a čierna retro komédia, ale žánrové vymedzenie v ich prípade nie je ani hendikep, ani problém, ale normálna, prirodzená vec. Ba dokonca výsada. 

Slovenské filmy, ktoré fungujú nie nevyhnutne ako autorské snímky s menším či väčším umeleckým presahom (a ambíciami), ale ako filmy sústredené na príbeh, na jeho priamočiare rozprávanie presne takými prostriedkami, aby si ho divák užil čo najviac. A najlepšie je, že nie sú kvôli tomu menej umením ako tie iné filmy, abstraktnejšie a lyrizujúce. Len to akosi nikto nepotrebuje riešiť.