na pomoc pri definovaní výrazu „hodnota“ si vezmeme slovníky. Krátky slovník slovenského jazyka ponúka hneď štyri definície. Po prvé, ak položím otázku „Akú hodnotu majú tieto šperky?“, hovoríme o hodnote ako o cene. Po druhé, ak zaznie otázka „Aká bola hodnota obety, ktorú priniesol Ján Palach?“, hovoríme o hodnote ako o význame, zmysle či dôležitosti nejakej veci. Po tretie, s otázkou „Aká je výživná hodnota tvojich bežných raňajok?“ hovorím o hodnote ako o osožnosti a užitočnosti. No a po štvrté sa môžeme zamyslieť „Aké kultúrne hodnoty podporuje náš štát?“ a tu hovoríme o hodnote ako niečom cennom, vzácnom.
Z týchto štyroch definícií vyplýva niečo zásadné. Zdá sa, že o hodnote niečoho často uvažujeme ako o niečom inštrumentálnom; teda že hodnota veci závisí od toho, aký úžitok či benefit nám prinesie. Na druhej strane je hodnota niektorých vecí od tohto úžitku nezávislá a hovoríme, že vec má vnútornú hodnotu či hodnotu sama o sebe. Inými slovami, aj keď niečo nie je užitočné, stále je to hodnotné – čo sa prvoplánovo javí ako protirečenie. Ale viac k tomu o chvíľu.
Siahnime ešte po dvoch etymologických slovníkoch, po slovenskom a anglickom, či nám význam slova hodnota neobohatia. V slovenčine sa slovo hodnota odvodzuje od slova „hodný“, teda „hodiaci sa“, „vyhovujúci“ – čo evokuje definíciu hodnoty ako niečoho užitočného; a tiež je „hodné“ niečo, čo spĺňa isté kritérium. Napríklad ak je niekto ctihodný, závisí to od toho, či splnil napríklad kritérium vysokého morálneho kreditu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.