v ten deň pršalo. Tak ako takmer celý september. V jednej ruke dáždnik, v druhej cestovná taška, meškajúci vlak a ešte dvíham práve zvoniaci mobil. Medzitým prichádza vlak, narýchlo ukončujem telefonát a nastupujem.

Za mnou zaznieva známy hlas. Obzerám sa. Tvár nepoznám. Ale poznám hlas. A tak sa mu po nastúpení do vlaku prihováram: „Poznáme sa?“ Záporné krútenie hlavou. Skúšam ešte raz: „A nerobíte v rozhlase?“ Zase nie. Tak len kývnem plecom. „Prepáčte, poznám váš hlas, ale neviem si vybaviť odkiaľ. Ospravedlňujem sa, ak som vás vyrušila.“ Pán sa zasmeje a prisadne si ku mne. Možno… Jasné! Miestny aktivista, ktorý často hovorí o pohybe, chôdzi, bicyklovaní. Jeho videá vyskakujú na sociálnej sieti.