navyše v časoch viacnásobnej krízy, ktorá je – hovoria tí istí politici – bezprecedentná za sto rokov či minimálne od 2. svetovej vojny. A to nespomíname ľudské „kvality“ tohto parlamentu, ktoré priam prosia o „fungl“ nové obsadenie.

To, že po odchode SaS z koalície sa ťažisko moci prenieslo z vlády do parlamentu, by pri tejto „zvyškovej“ trojkoalícii OĽaNO-Rodina-Za ľudí ani nebolo na škodu. Teda, keby žila akási dobrá pravdepodobnosť, že dokážu tvoriť kompromisy v rámci kvázi opozičnej zmluvy. (Kvázi, lebo „vzor“ Klaus-Zeman stál na iných základoch.) No aj ten najkrátkodobejší pohľad dopredu dáva len úplnú neistotu, a to je prízrak temný ešte aj v porovnaní so štvorkoaličnou situáciou. Hrozia totiž zničujúce ad hoc spolupráce naprieč spektrom.

Iste, s ad hoc spoluprácou Rodina, oba Smery a fašisti, ktorá zhodila reformu paragrafu 363, by nič neurobila ani SaS v koalícii.