to, že ide o nesystémový krok v narábaní s verejnými financiami, už opísali iní. To, že vysokoškolskí učitelia zdvihli v tom okamihu obrvy a lepšie sa prizreli na svoje výplatné pásky, či im náhodou niečo neušlo a zistili, že nie, len pán minister a vládca vládnej strany klamal, je už, hádam, každému súdnemu človeku takisto známe. Takže o týchto skutočnostiach tu už písať netreba.

Čo však povedať treba, je to, že sme sa stali predmetom urážky a zosmiešnenia. Niežeby to bolo prvýkrát, na to sme si už, žiaľ, trochu aj zvykli, no napriek tomu nás to dokáže zakaždým udivovať: na jednej strane je tu vláda, ktorá splieta čosi o reforme vysokých škôl a skvalitňovaní univerzitných štúdií (aj keď na to ide nie veľmi šťastne), na druhej strane je tu tá istá vláda, ktorej člen zosmiešni vysokoškolských pedagógov pred celou krajinou, lebo v jeho poblúdenej mysli zarábajú tritisíc eur a predpokladám, že v duchu si sám pre seba dodal, že pritom aj tak nič nerobia.