v tom dramatickom monológu, o ktorom už vieme, že je predzvesťou Richardovho trpkého konca, vysloví machiavelistický vladár, že jeho svedomie má vyše tisíc jazykov a každý z nich rozpráva iný príbeh, v ktorom ho obviňuje z jeho zločinov. No vždy, keď v ňom tento hlas svedomia prehovorí, nazve ho slovom zbabelcov.

Silným patrí do rúk meč, ten má byť ich svedomím a zákonom. A tak volá svojich vojakov do boja, lebo treba pozabíjať všetkých tých „vagabundov, lotrov a nekontrolovateľné indivíduá“, tých úbožiakov odetých len do vlastných životov, tých biednych potkanov a bastardov. Ak už preto on ani jeho vojsko nevstúpi do neba, tak nech aspoň vkročia do pekla svorne, ruka v ruke.