teraz je už zbytočné hovoriť, že sme to viacerí po voľbe Maroša Žilinku hovorili. Ak za niekoho dokážu zahlasovať kádre Smeru, Hlasu a ĽSNS naraz, treba zapnúť všetky kontrolky. Špeciálne, ak je niekto jedna ruka s Gučíkom.

Rozmýšľam však, ako mohla tá voľba tak ľahko tak zle dopadnúť. Verejné vypočúvanie bolo prvýkrát skutočne otvorené verejnosti a netrvalo krátko. Tých 132 hlasov poslancov Národnej rady v prospech Žilinku jasne hovorí, že na tejto voľbe panovala od začiatku zhoda. A zlý generálny prokurátor s takýmto verejným vypočutím je hádam ešte horší ako ten, o ktorom ani nevieme, ako sa na svoj post dostal. Vypočúvanie malo totiž priniesť do celého výberového procesu dôveru a dnešné kroky Žilinku ju ľahko berú na dlhých pár rokov preč a sú výsmechom celej transparentnosti tejto voľby.