Štyri roky od vraždy Jána a Martiny. Akoby sa nám vtedy zastavili životy. Ľudia okrem bežného začali zrazu sledovať aj spoločné, štátne. Nevinný investigatívny novinár a archeologička totiž zomreli za pravdu pre nás všetkých.

V preferenciách rastú blázni a zdá sa, že čestní politici sú voči lži bezmocní.

Začal sa súd s Chachalandom. Prichádza spolu s otázkou, ako chránime deti a mladých pred ublížením, keď sú najzraniteľnejší. A zároveň ako sa správame k tým, ktorým ublížené bolo. Je dobre, že táto otázka znie a vyrušuje. No zdá sa mi, že nie tam, kde by mala.

Tri týždne bez politiky sú za mnou. A vlastne sa mi zdá, že je všetko po starom. Aspoň na Generálnej prokuratúre je to rovnako zlé.

V parlamente sa rozhoduje o hlase detí na Slovensku. Preháňam?

Dopisujem stĺpček v momente, keď Igor Matovič ohlásil tlačovku s Borisom Kollárom na tému: Ponuka, ktorá sa neodmieta. Neviem o čom bude, no desí ma sama osebe.

Dňa 17. novembra sa konali protesty proti pandemickým opatreniam vlády a zrejme aj proti pandémii samej. Ktovie, proti čomu vlastne? Už druhý rok po sebe však tribúny v uliciach viedli komunisti (aj ex-, aj post-) a poslanci, ktorí sa kedysi otvorene hlásili k fašizmu. Podarilo sa im ukradnúť najväčší symbol novembra ´89?

Tento týždeň je o klimatickom samite v Glasgowe. Veľké slová, ktoré si už krajiny toľkokrát od precitnutia z industriálnej revolúcie nasľubovali, sa azda pretavia aj do skutkov. Okrem obmedzenia výroby spaľovacích motorov v autách cez uhlíkovú neutralitu až po zastavenie vykynožovania lesov.

Lekár a 48-tisíc eur, mladá žena a spoločnosť, ktorá odmietla mlčať, a nakoniec súd, ktorý nevidí dôvody na nezmyselnú väzbu. To sú moji hrdinovia týždňa.

Slovenská cena za architektúru ukázala cestu, ako nerozflákať cez Plán obnovy peniaze na polystyrén a plastové okná. Tento týždeň určila porota výhercov kvalitných stavieb od slovenských architektov a architektiek. Pre tieto riadky vyberiem jednu za všetky. Súkromná škola Guliver v Banskej Štiavnici z ateliéru architekta Richarda Murgaša.