Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slová z kaplnky Daniela Pastirčáka: Oprieť sa o neviditeľné

.daniel Pastirčák .stĺpčeky .slová z kaplnky

Potrebujeme nádej, aby sme tieto ťažké dni uniesli. Teraz zostáva viera, nádej a láska, napísal Pavol, tieto tri, ale najväčšia z nich je láska. Prečo je láska najväčšia? A prečo je viera prvá? Nuž, nádej, ktorá by svoj posledný horizont nenašla v láske, je klamlivou nádejou.

Slová z kaplnky Daniela Pastirčáka: Oprieť sa o neviditeľné

láska je presvedčenie o nepominuteľnej hodnote milovaného. Preto práve ona je najväčšia – predstavuje totiž absolútny horizont každej skutočnej  nádeje. Milovať – podľa Paula Ricouera – znamená vidieť v milovanom večnú bytosť. 

Kým sme mladí, naše perspektívy sú plné nádeje. Ako starneme, vyhliadky sa míňajú, nádej má čoraz menší priestor na svoje očakávanie. Napokon dospejeme k miestu, kde už niet žiadnej možnosti. Nádej sa už vo svete tu a teraz nemá o čo oprieť. Stojíme nad posteľou, v ktorej umiera milovaný človek. Čo urobí láska? Vzdá sa? Koho bude vidieť pred sebou? Biologický stroj, ktorý sa opotreboval. O pár chvíľ sa z neho stane iba hŕbka biologického odpadu. Alebo sa láska odhodlá na nemožné a uvidí v umierajúcom večnú bytosť, ktoré sa vyzlieka zo svojho časného bytia a vstupuje do večnosti? Ak má nádej  potvrdiť lásku, musí svoje zdroje čerpať z viery. Iba viera totiž vidí, že v Bohu nie je nemožná žiadna vec.  

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite