perdix – tak sa podľa Ovídiových Metamorfóz volal Daidalov synovec aj jeho matka, Daidalova sestra – bol ešte malý chlapec, keď ho zverila bratovi do starostlivosti, aby sa uňho vyučil. A chlapec to bol veru bystrý. To bol napokon aj kameň úrazu a skala jeho nešťastia. Na rozdiel od Daidalovho úbohého syna Ikara bude Perdix vedieť lietať, no nikdy nie do veľkých výšok. No k tomu sa ešte dostaneme. 

Daidala iritovala Perdixova šikovnosť. Keď vraj chlapec videl kostru ryby a na nej čnejúce kosti, urobil do ocele za sebou nahusto rad zárezov. Tak vznikla podľa Ovídia prvá píla, invenčná práca malého chlapca. Perdix stál aj za vynálezom kružidla, keď spojil dve železné tyčky, aby tak opisovali dokonalý kruh. Daidalos mu však jeho úspechy závidel a rozhodol sa chlapca zmárniť. Zhodil ho z Aténinho chrámu. Nebyť bohyne a jej rýchlej reakcie, chlapec by bol dozaista mŕtvy. Aténa ho však zachytila – Ovídius píše, že aj preto, lebo priala tvorivým duchom. Počas pádu chlapca premenila na jarabicu a tou už chlapec aj navždy zostane. Pílku tak vynašla jarabica.

 Príbeh má však pokračovanie. Daidalos je za svoj zločin uvrhnutý na Krétu, odkiaľ sa chce po čase dostať známym vynálezom krídiel. Keď po nešťastnom lete príde o svojho milovaného Ikara a kladie jeho mŕtve telo do hrobu, z krovia sa naňho uprene pozerá jarabica, škrieka a náramne sa teší. Nie škodoradostne, ale preto, lebo ju konečne niekto vidí, keďže vtákom sa stala len nedávno a je vôbec prvým exemplárom svojho druhu. Prvý človek, ktorý ju zočil, je, paradoxne, Daidalos, nepriamo zodpovedný za túto premenu i za tento nový druh lietavého tvora. Lenže čo o tom v tej chvíli vie Daidalos? Nič.