Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slová z kaplnky Daniela Pastirčáka: Hegerovo ticho

.daniel Pastirčák .stĺpčeky .slová z kaplnky

Ak by sa Matovič rozhodol usvedčiť sám seba, že rola bojovníka za spravodlivosť bola iba marketingová stratégia, presvedčivejší spôsob, ako útok na Kolíkovú by nenašiel.

Slová z kaplnky Daniela Pastirčáka: Hegerovo ticho

mária Kolíková je meno hlavného dôvodu prečo má táto vláda napriek všetkému zmysel. Nik pre hodnovernosť antikorupčenej vlády neurobil viac než ona. Útok Fica a Pellegriniho sme čakali: „Času je málo a voda stúpa.“ Matovič však prekvapil i tých, čo si mysleli, že  ich už ničím  prekvapiť nemôže.

Postavil sa do spoločného šíku s mužom, ktorého ešte nedávno označoval za šéfa štátnej mafie. Aké pnutie ducha ho k tomu pudilo? Mohla ho azda chabá munícia, ktorou Fico na Kolíkovú vypálil, presvedčiť, že ministerka spravodlivosti sa dopustila korupcie? Keď Alojz Hlina napísal, že pomstychtivejšieho človeka, ako je Matovič, v živote nestretol, bral som to s rezervou. Útokom na Kolíkovú sa Matovič k tejto neresti verejne priznal. Svojím rozhodným: „Ak Matovič neodstúpi, odídem z vlády“, ho Kolíková pritlačila k múru. Nastal čas zúčtovania a Matovič robil, čo mohol. Napokon však narazil. Narazil na Hegerovo ticho.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite