mária Kolíková je meno hlavného dôvodu prečo má táto vláda napriek všetkému zmysel. Nik pre hodnovernosť antikorupčenej vlády neurobil viac než ona. Útok Fica a Pellegriniho sme čakali: „Času je málo a voda stúpa.“ Matovič však prekvapil i tých, čo si mysleli, že ich už ničím prekvapiť nemôže.
Postavil sa do spoločného šíku s mužom, ktorého ešte nedávno označoval za šéfa štátnej mafie. Aké pnutie ducha ho k tomu pudilo? Mohla ho azda chabá munícia, ktorou Fico na Kolíkovú vypálil, presvedčiť, že ministerka spravodlivosti sa dopustila korupcie? Keď Alojz Hlina napísal, že pomstychtivejšieho človeka, ako je Matovič, v živote nestretol, bral som to s rezervou. Útokom na Kolíkovú sa Matovič k tejto neresti verejne priznal. Svojím rozhodným: „Ak Matovič neodstúpi, odídem z vlády“, ho Kolíková pritlačila k múru. Nastal čas zúčtovania a Matovič robil, čo mohol. Napokon však narazil. Narazil na Hegerovo ticho.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.