s nečakanou pridanou hodnotou Kolíkovej odvolávania čoby prvej hlbšej sondy do klubu OĽaNO sa dá stotožniť – s výhradou, že hovoriť o tých, ktorí podporili Kolíkovú ako o „hegerovcoch“ je zatiaľ značne pritiahnuté za vlasy.

Z verbálnej i neverbálnej komunikácie predsedu vlády vrátane toľko traktovaného objatia Kolíkovej po hlasovaní vytŕča skôr snaha nedopustiť štiepenie poslaneckého klubu na „matovičovcov“ a jeho vlastnú „hegerovskú“ frakciu. Iné čítanie jeho gestikulácie, ktorá je taká aj onaká – zásadné mlčanie k vylomeninám ministra financií a súčasne empatia ku Kolíkovej – neexistuje.