Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Otázniky Antona Vydru: Rozpadá sa svet intelektuálov?

.anton Vydra .stĺpčeky .otázniky Antona Vydru

V roku 1992 predniesol Václav Havel v Tokiu prejav k japonským intelektuálom. Rozprával vtedy o tom, ako situácia v postkomunistických krajinách v strednej a východnej Európe katapultovala do politiky ľudí, ktorí boli politickými amatérmi a tiež o tom, že podľa vonkajších pozorovateľov to bol dosť riskantný krok.

Otázniky Antona Vydru: Rozpadá sa svet intelektuálov?

vo svojom prejave Havel tvrdil, že rozumie požiadavke jedného svojho britského priateľa, že intelektuáli v politike si musia vybrať: buď zmenia svoju identitu kritikov a večných pochybovačov a stanú sa profesionálnymi politikmi, ktorí ovládajú umenie presného sloganu a rozhodných činov, alebo sa z politiky stiahnu a budú naďalej spoločnosti, no teraz už konečne slobodne, nastavovať zrkadlo.

Havel vo svojej reči pokračoval ďalej a zauvažoval nad tým, či sa práve stredná a východná Európa nenachádza na historickom míľniku, keď intelektuáli v politike môžu do nej – tak veľmi schematizovanej v zautomatizovaných politických ťahoch – priniesť nový vietor. A ak to nepríde z tejto časti sveta, musí to nevyhnutne prísť odinakiaľ. Havel o tom hovorí: „Zdá sa mi, že svet politiky by mal byť radikálne poľudštený a zduchovnený. Že politika už nesmie byť len umením možného a že moc už nesmie mať svoj zmysel iba sama v sebe. Zdá sa mi, že i ten najmenej významný politik tej najmenej významnej krajiny by sa nemal zodpovedať len svojej strane, len svojim konkrétnym voličom a dokonca len svojmu štátu, ale že by sa mal prostredníctvom svojho svedomia cítiť spoluzodpovedný za budúci osud prinajmenšom tej malej časti zázraku stvorenia, ktorú tvorí ľudstvo a vôbec život na tejto planéte. Toto je, samozrejme, nemožné bez zážitku či skúsenosti transcendentna.“

Neviem veru, čo by Václav Havel povedal, keby dnes videl, kam dospel (dospel?) politický život v postkomunistických krajinách a čím to vlastne do globálnej politiky a jej zamýšľanej humanizujúcej transformácie prispievame. Netuším, ako by sa pozeral na tých, ktorí sa v dnešných parlamentoch nechávajú nazývať intelektuálmi a aké idey v nich reprezentujú. Havel mohol snívať sen o vznešených ideáloch politického života preto, lebo sa sám dlhodobo pohyboval v intelektuálnom prostredí a zrástol s ním.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite