práve na ten večer dvadsiateho prvého som myslela. Pani Kušnírová, bojovníčka za svoju dcéru, kde nemá nikto právo komentovať silu jej emócií. Ako povedala moja mamina: „Keby sa to stalo tebe, bojujem rovnako. Čo sa kto diví.“ A Kuciakovci, pokorná sila, na ktorých pokoj hľadí už tri roky celá spoločnosť. Sú to rodiny, ktorých život zariadil, že sa s nami, neznámymi, delia o to najosobnejšie.
Pán Kuciak v jednom rozhovore minulý týždeň povedal hádam najtrefnejšie slová na otázku, ako sme sa po troch rokoch zmenili. „Spoločnosť sa trochu zmenila, viac chápeme význam novinárskej práce. A azda ju vieme aj oceniť. Ale politika? Predsa sľúbili, že budú robiť svoju robotu inak. A dnes to teda nevidím.“
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.