najzaujímavejšie interview preto poskytol v októbri 2003 českým Hospodářským novinám, keď pýtajúci sa - bol ním politický komentátor Jiří Leschtina - túto nacvičenú figúru prerazil. Menzel sa tu opakovane vracia k spolužiakovi-oponentoviz pražskej FAMU Pavlovi Juráčkovi, ktorý ako jediný z českých a slovenských filmárov podpísal Chartu. Juráček nakrútil vlastne iba dva filmy, náročné alegórie. 

V nemeckej emigrácii sa potom zatrpknuto upíjal na gauči, kým sa vrátil do Česka ako zabudnutá vyhasnutá hviezda a pred revolúciou zomrel. „Juráčkov nekompromisný postoj mi pripadal neproduktívny,“ spomínal Menzel. „Chcel som točiť slušné filmy. Ale ak máte takýto cieľ, tak nemôžete stáť a dávať najavo – všetci si ma všimnite a pokorte sa pred tým, že som pevný ako skala.“Menzel sa už na škole hlásil k tomu, že chce tvoriť s rovnakým cieľom, ako Božena Němcová písala Babičku.